Stĺpčeky

Aj novinár je len človek s emóciami, a je to tak dobre

Takmer dvadsať rokov som si musela svoju novinársku prácu robiť v spravodajstve ako stroj, objektívne, vyvážene, nezaujato, bez vlastného názoru, neemočne a neviem ešte ako. Aj sa mi to celý čas darilo, aj keď vám poviem, poriadne to dá zabrať.

Ani novinár totiž nie je akýsi stroj, ktorý nemá vlastný názor, vlastné city a emócie. Je to normálny človek s ľudskými „potrebami“. Veď ako má potom, tam kde môže,  vykričať krivdu do celého sveta?! Jednoducho, ako každý normálny človek, keď vie jasne udalosti rozdeliť na správne a nesprávne. Aj novinár má ľudskú dušu, normálnu ľudskú, nielen tú striktne pracovnú, chladnú, nezaujatú.

Aj na tento schizofrenický stav však myslia žurnalistické žánre, kde si aj novinár môže prejaviť svoj ľudský subjektívny názor a postoj, zaujať jasné stanovisko, napríklad aj voči zlu, nespravodlivosti, neférovosti, skazenosti.


Sú na to určené komentáre a stĺpčeky. Stĺpčeky, ktoré každý deň uverejňujeme aj na Dalito  sú publicistický žáner so subjektívnym názorom autorov. Čitatelia si ich v 99,9% mýlia s článkami, ktoré majú v žurnalistike iné pravidlá. Teda písať objektívne, vyvážene, nezaujalo bez vlastného názoru, bez emócií a podobne.

Stretávam sa s tým na Dalito pravidelne, že čitateľ označí stĺpček za článok a spustí názorovú paľbu na autora, že prejavil svoj názor a ešte k tomu pridal emócie! Vraj nemysliteľné! Dobre, čitateľ často nemá žurnalistické vzdelanie a ani skúsenosti. Statusy na FB a komentáre pod nimi totiž nie je žurnalistika, aj keď si to niektorí myslia, lebo internet dnes už umožňuje „hrať sa na novinára“ každému, kto si kúpi webovú doménu.

Čo ma však znepokojuje už dlho je to, že „tiež novinári“ kritizujú to, ak v subjektívnom žánri autor použije emócie.  Vraj si má vždy a všade zachovať chladnú hlavu. Naozaj? Naozaj sú dnes v spoločnosti emócie už neprípustné?

Neviem kedy a kde sa stala chyba, že slovo emócia sa prepadlo do skupiny medzi zlo, negatíva, neprípustné, priam zakázané.

Emócie sú predsa, alebo aspoň podľa mňa by mali byť, normálnou súčasťou života a podľa mňa nie je správne, ak ich spoločnosť vytláča, či haní. Veď sú  mimoriadne dôležité pre kreovanie spoločnosti. Veď odborníci už niekoľko rokov upozorňujú, že tu vychovávame nebezpečnú generáciu detí bez emócií.

Pretože emócie nie sú len negatívne, ale rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín. Emócie sú bežnou súčasťou života. Sú to psychologické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, previazané s fyziologickými zmenami, motorickými prejavmi …. a človek bez emócií je často v hľadáčiku lekárov-odborníkov.


Kto a kedy rozhodol o tom, že emócie do našich životov už nepatria?

Ak si toto naozaj niekto myslí, tak potom portál Dalito nie je ten správny magazín, ktorý by mal čítať.  Osobne nikdy nezmením názor a trvám na tom, že emócie do života patria, pretože sú mimoriadne dôležité. V žurnalistických žánroch na to určených ich určite nebudeme potláčať, či sa za ne dokonca hanbiť, ospravedlňovať sa. Naopak, ja ako šéfredaktorka ich budem od autorov priam vyžadovať. Na druhej strane, na Dalito napríklad nikdy nenájdete titulok koho budeme my alebo koho máte vy voliť, napríklad.

Naozaj si už myslíte, že je správne potláčať emócie všade a kedykoľvek? Naozaj si myslíte, že bez emócií vychováme lepšie deti?

Aj novinár je len človek s emóciami, a je to tak dobre. Ja sa za tie svoje nehanbím.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Viete, čo vám chcú emócie povedať?

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *