Exkluzívna anketa elít, želania ľudstvu, aj čo ich trápi

Často sú nepochopení aj podceňovaní, inokedy ich nosia na rukách. Často šokujú, nastavujú zrkadlo a ľudstvu prinášajú poznatky, ktoré niekedy nechce ani počuť. Vedci, ktorí patria v každej krajine medzi elitu, alebo by to tak aspoň malo byť. Veď často svojou nekonečnou prácou a bádaním zachraňujú životy a planétu ako celok.

Vedec je jedinec, ktorý sa systematicky usiluje o poznanie pravej skutočnosti na základe vedeckého bádania a vedeckých faktov. Často naráža na nepochopenie jednoduchších jedincov, napriek tomu sa nevzdáva. Vedci sú profesionálni bádatelia, ktorí neustále študujú napriek tomu, že majú odborné znalosti, ktoré im môže závidieť drvivá väčšina. Pod ich dohľadom sú všetky javy, ktoré si bežný človek nevie vysvetliť a sú mimo jeho ľudského chápania.  Od prírodných až po fyzikálne javy, dokonca sú aj takí, ktorí majú výnimočné schopnosti a tak disponujú kompetenciami hneď vo viacerých vedeckých disciplínach.

V mnohých rozvinutých krajinách patria medzi elitu, ktorá sa teší obrovskej úcte, popularite a aj podpore štátu. Nie všade tomu tak však je.

„Podľa prieskumu až 90% ľudí na Slovensku nepozná meno ani jedného slovenského vedca. Pritom tri štvrtiny ľudí v tom istom prieskume uviedli, že vedecké objavy formujú ich názory a postoje,“ uviedla  vo svojom príhovore prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prvého ročníka udeľovania cien ESET Science Award.

Zverejňovanie výsledkov vedeckých výskumov ani na portáli Dalito neláme čísla čítanosti, ani redakcii neprináša financie či zisky, okrem nulových. Napriek tomu je redakcia Dalito presvedčená, že o práci týchto výnimočných ľudí treba informovať čo najviac. Aj preto vedcom a ich výnimočnej práci venuje zvýšenú pozornosť, pretože, ak to naozaj niekto DAL a stále DÁVA, tak sú to práve oni.

DALITO za dva roky existencie zverejnilo už viac ako 300 článkov o výsledkoch práce slovenských aj českých vedcov. Bude nám cťou v popularizácii vedy pokračovať aj ďalej bez ohľadu na čítanosť a financie. Lebo tak je to jednoducho podľa nás správne.

Pri príležitosti prelomu rokoch sme si s najväčšou pokorou dovolili osloviť tých, o ktorých práci redakcia pravidelne informovala. S jednoduchou anketovou otázkou:

„Čo by vás ako vedca najviac v roku 2020 potešilo?“

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied, anorganický chemik

„Celému svetu by som do Nového roku prial, aby sme sa konečne spamätali a začali sa k tejto planéte správať disciplinovane a zodpovedne, pretože odpoveď na to, či máme, alebo nemáme niečo robiť, je jasná – máme, pretože máme iba jednu planétu, inú na svoj život nemáme.”

Martin Venhart, člen Predsedníctva SAV, jadrový fyzik

„Spoločnosti by som želal, aby sa mohla zaoberať len samými pozitívnymi vecami, aké jej napríklad prinášajú aj vedci. Samotným vedcom by som zaželal, aby sa už nemuseli rozprávať s novinármi o žiadnych iných veciach ako tých pozitívnych.”

Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV

„Želal by som si, aby riešenie problému globálneho otepľovania, ktorému čelia ľudia na celom svete, viedlo k oživeniu pocitu spolupatričnosti naprieč ľudskými spoločnosťami tak, aby sa podarilo predísť hroziacim konfliktom a napätiam. Vo svete vedy by ma potešilo, ak by sme si, napriek rastúcej súťaživosti vo vede, dokázali zachovať zvedavosť a potešenie zo spoznávania sveta okolo nás.”

Petr Dráber, riaditeľ Ústavu molekulární genetiky AVČR

„Z pozice ředitele Ústavu molekulární genetiky AVČR si přeji, aby rok 2020 byl alespoň stejně dobrý jako rok předcházející, aby náš velký projekt BIOCEV úspěšně završil poslední rok povinné udržitelnosti a zajistili jsme vše nezbytné pro jeho pokračování i v dalších létech, aby všechny tři velké národní infrastruktury hostující na našem ústavu se ještě více zapojily do ústavního dění a přispívaly k rozvoji ústavní, české a evropské vědy a abychom všem pracovníkům ústavu ve výzkumných skupinách i administrativních a zabezpečovacích útvarech vytvářeli optimální podmínky pro jejich náročnou práci. A v oblasti vědy by mě jako vždy nejvíce potěšily objevy směřující ke zkvalitnění života a dlouhodobé udržitelnosti lidské společnosti.”

Pavol Siman, podpredseda SAV pre oddelenie vied o neživej prírode, geológ

„Ja si naozaj želám v roku 2020, aby každý človek vedel v dobrom využiť všetko to, čo nám príroda dala do vienka, pretože zdravý ľudský um je to najdôležitejšie, čo máme. A aby sme začali aj veľmi pozorne počúvať, čo nám tá naša príroda hovorí a vrátili sa v myšlienkach, aj konaní k svojim koreňom. Možno aj tým sa nám podarí odolávať šíreniu  a vplyvu hoaxov, či poloprávd, v dnešnej informačnej dobe tak populárnych, a zároveň nech si nájdeme ten kúsok času aj priestoru na hľadanie zdravého úsudku, a podložených, nielen vedeckých informácií. Vo svete vedy by ma potešilo, aby sme postupne našli tie „zázračné technológie“, ktoré by zabránili pokračujúcemu devastovaniu planéty Zem, pretože inú nemáme. Vývoj ide tak rýchlo, že v našom danom okamihu poznáme iba 5% toho, čo môže ľudstvo poznať za nasledujúcich 50 rokov.”

Imrich Barák, vedúci Oddelenia mikrobiálnej genetiky, Ústav molekulárnej biológie SAV

„Ako vedec by som svetu a spoločnosti asi najviac želal viac rozumu, hlavne použitého na správny cieľ. Myslím tým, aby ľudia prestali veriť konšpiráciám a hoaxom, aby ten rozum nevyužívali len na to, aby hromadili materiálne bohatstvo ale aby sa starali a vytvárali čo najlepšie vzťahy vo svojom okolí, aby boli spoločensky a občiansky aktívni. A úplne najdôležitejšie je, aby sme sa konečne začali správať k prírode tak, ako keby nám išlo o život. Ako mikrobiológa by ma asi vo svete vedy najviac potešil výrazný posun vo výskume nových antibiotík, ktoré by boli účinné aj proti super rezistentným bakteriálnym patogénom.”

Tomáš Winter, riaditeľ Ústavu dějin umění Akademie věd ČR, v. v. i.

„Svetu a spoločnosti by som želal kvalitnú hudbu…”

Mikuláš Huba, vedecký pracovník Geografického ústavu SAV

„Ako vedecký pracovník a environmentálny aktivista v jednej osobe by som svetu a spoločnosti želal, aby sa konečne začali brať vážne a do dôsledkov vedecky podložené alarmujúce správy a prognózy, týkajúce sa klimatickej zmeny, masového vymierania rastlinných a živočíšnych druhov, znečistenia vody, hromadenia plastového či iného odpadu a mnohých ďalších fatálnych javov. Súčasťou tohto želania je aj povzbudenie kolegom a kolegyniam vo vedeckej sfére, aby boli v zdieľaní a propagácii svojich zistení a apelov podstatne aktívnejší.”

Sibyla Mislovičová, vedecká tajomníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV

„Želám nielen slovenskej vede najmä trvalý dostatok vedcov plných entuziazmu a tvorivých nápadov. Vedcom želám dobré podmienky na prácu, priestor na dosiahnutie vynikajúcich výsledkov. A – samozrejme – zdravie, šťastie, lásku a pohodu, to potrebujeme všetci.”

Martin Nosko, PhD., Vedúci divízie mikroštruktúr rozhraní a povrchov, Ústav Materiálov a mechaniky strojov SAV

„V novom roku 2020 by som našej spoločnosti želal viac ľudskosti, vízie do budúcnosti, empatie, pozitívnej kritiky a sebareflexie. Jednotlivcom by som prial vybrať si a dosiahnuť vytrvalou prácou sen, ktorý pomôže nielen im, ale posunie dopredu aj komunitu, v ktorej žijú a ak Boh dá, tak aj spoločnosť ako takú. Sme malá krajina, otvorená ekonomika, a preto potrebujeme držať spolu, pôsobiť dravo, kompaktne a inovatívne a ukázať svetu, že sme stále ľudia, sme tu pre ľudí a máme naše stabilné miesto v Európe, ktorú chceme posúvať vpred nielen po vedeckej, ale aj po ľudskej stránke. Vo svete vedy by ma najviac potešilo, keby sa podarilo efektívnejšie získavať energiu z obnoviteľných zdrojov energie (najmä zo Slnka) tak, aby bola citeľnejšia v každodennom živote, čím by sa znížilo používanie fosílnych palív. Potešilo by ma väčšie prepojenie vedy s praxou a tiež, keby bolo možné šikovné deti viesť k vede na akejkoľvek škole na Slovensku už od detstva a bolo by na školách bežným javom podporovanie individualít.”

Ján Svoreň, vedúci vedecký pracovník, Astronomický ústav SAV Tatranská Lomnica

„Na budúci rok uplynie 75 rokov od najstrašnejšej vojny v histórii ľudstva, žiaľ mier nie je ani dnes vo svete samozrejmosťou. Želal by som svetu, aby sa ľudia chodili pozerať na zbrane len do múzeí a nevedeli si spomenúť, prečo boli vôbec vyrobené. Súčasne si želám, aby ľudia donútili politikov viac počúvať hlas vedcov v súvislosti so zmenami klímy, aby sme svojou ľahostajnosťou nezničili svet pre naše deti a vnúčatá. A čisto egoisticky, ako astronóm, by som si želal objav exoplanéty – dvojičky našej Zeme, ktorá by mohla byť nádejou pre prežitie ľudstva v čase, keď našu Zem spolu s Venušou a Merkúrom pohltí rozpínajúce sa Slnko.”

Českí študenti ľahšie do CERN. Aj personalisti, právnici, ekonómovia, tlmočníci… a slovenskí?