Fragmenty spomienok na dve návštevy prezidenta Francúzskej republiky F. Mitteranda v Československu a čo všetko môžu nezainteresovaným odhaliť

Mohyla M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji/foto: FB Ján Roháč
DALITO -

Úmyselne som v nadpise uviedol, že predmetom mojich krátkych spomienok budú dve návštevy prezidenta Mitteranda v ČSSR … Prvá sa uskutočnila ešte 8. decembra 1988 v Prahe (s krátkym výjazdom do Bratislavy). Druhá, 14. septembra 1990, tiež v Prahe. Na druhý deň jeho cesta takisto smerovala do Bratislavy. Ale čo je hlavné, aj do Ivanky pri Dunaji, k mohyle gen. M. R. Štefánika.

Prvá sondážna návšteva

Prvá cesta do komunistického  Československa v decembri 1988 bola vlastne unikátom, pretože dovtedy v Československu nebol žiaden prezident z krajiny galského kohúta. A to aj napriek tomu, že Francúzsko bolo od r. 1919 našim zahranično-politickým garantom a iniciátorom Malej Dohody (1921). Podľa mojich skromných informácií od českých a francúzskych diplomatov bola o.i. prvá návšteva prezidenta sondážna. Francúzi tomu hovoria aj tȃtonner le terrain… čiže preskúmať terén.

Tajné služby mu totiž dali informáciu, že v Československu čoskoro dôjde k zásadným politickým zmenám a na post veľvyslanca v Paríži je  navrhovaný Peter Colotka, predseda vlády SR, dôverník Husáka. Diplomatická prax má však svoje zásady a postupy. Viete si predstaviť, že Peter Colotka by odovzdal  prezidentovi Mitterandovi poverovacie listiny a o pár mesiacov by sa zrútil režim, ktorý ho do Paríža vyslal?

Skrátim to: Peter Colotka síce začiatkom roka 1989 do Paríža pricestoval, ale prezident Mitterand ho odmietal prijať, čiže nehodlal prevziať od neho poverovacie listiny…  Ergo Colotka zostal necelé dva roky v Paríži len dobre plateným prvým mužom budovy veľvyslanectva a šéfom úzkeho československého diplomatického kolektívu. Nemohol ísť na žiadnu oficiálnu večeru, ani k francúzskym ústavným činiteľom … nebol totiž veľvyslancom de iure.

Samozrejme, že najdôležitejším dôvodom návštevy Mitteranda v Prahe bolo stretnutie s najvýznamnejšími českými (sic!) disidentmi…. Stretnutie pripravoval a sprostredkoval vtedajší veľvyslanec FR v Prahe, Jacques Humann. S disidentmi sa totiž často už dávnejšie dôverne stýkal… Najťažšie pre neho bolo predostrieť tento vážny úmysel MZV ČSSR a osobne prezidentovi Husákovi. Vo vzájomnej  diplomatickej korešpondencii došlo pred stanovením programu návštevy k búrlivej výmene názorov.

Dovolené, ale zakázané pracovné raňajky

Pražský hrad napokon stretnutie povolil, ale striktne zakázal pozvanie A. Dubčeka do Prahy … Dubček mal o stretnutie eminentný záujem, ale jeho dom v Bratislave bol hermeticky strážený; ešte systematickejšie ako vo všedný deň. Stretnutie s disidentmi sa nazvalo „pracovné raňajky“ a uskutočnilo sa taktne, bez ostentatívnosti, na francúzskej ambasáde v Buquoyskom paláci, na Malej Strane. K výdatným francúzskym raňajkám (hoci to nie je vo Francúzsku tradícia…) bolo pozvaných osem disidentov: Rudolf Battěk, Jiří Dienstbier, Miloš Hájek, Václav Havel, Ladislav Lis, Václav Malý, jazzový spevák Karel Srp (ktorý najviac presadzoval pozvanie Dubčeka) a Petr Uhl. Za Francúzku republiku (FR) boli paritne prítomní: prezident Mitterrand, veľyslanec Humann,  minister zahraničných vecí Roland Dumas a ďalších päť akreditovaných diplomatov.

Tlač, najmä zahraničná,  vo veľkom informovala o tomto stretnutí. V záplave týchto informácií tak trochu zanikla aj nasledujúca jednodenná návšteva prezidenta Mitteranda v Bratislave.

Paradoxy po zmene

Druhá návšteva Mitteranda sa uskutočnila 14. septembra 1990, v úplne nových politických a spoločenských podmienkach. Na druhý deň zamieril Mitterand do Bratislavy.

Tu narážame na dva paradoxy: návštevu Slovenska v decembri 1988 dosť nástojčivo presadzoval Husák, o.i. aj preto,  aby sa Mitterand stretol s predsedom vlády SR P.Colotkom, už vlastne dezignovaným veľvyslancom ČSSR  v Paríži… Vôbec sa vtedy nemyslelo na poklonu gen. M. R. Štefánikovi v Ivanke pri Dunaji. A možno Mitterand návštevu Bratislavy akceptoval len preto, lebo mu dovolili v Prahe „raňajkovať“ s českými disidentmi…

Druhá cesta do Bratislavy mala úplne  iné pozadie. A opäť bol v hre predseda vlády SR, tentokrát ale V. Mečiar. Pôvodne Mitterand nemal do Bratislavy vôbec ísť, ale na tvrdé naliehanie Mečiara napokon francúzska strana program doplnila o účasť svojho prezidenta na pietnom akte pred mohylou gen. M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji. Kvôli historickej pravde musím povedať, že pražské MZV tento bod pôvodne do programu návštevy v Československu nezahrnulo. Premiér Mečiar správne argumentoval: hrdina, francúzsky  generál, jeden z tria, ktoré založilo ČSR, historicky najlepší a najkrajší ľudský dôkaz francúzsko-slovenských stykov, by nemal nárok na elementárnu posmrtnú poctu?

Bonjour, Monsieur le Président

Napokon teda Francois Mitterand k mohyle šiel. Špalier v našej ivanskej lipovej aleji tvorilo množstvo ľudí, ale najviac bolo azda žiakov miestnej ZŠ. Ďalej sa opriem o spomienky môjho syna Radoslava, ktorý bol vtedy tiež „mobilizovaný“.

Prezident Mitterand prechádzal s vážnou tvárou špalier; keď bol približne uprostred, ocitol sa dva kroky od môjho syna. Ako dobre vychovaný si povedal, že takého významného človeka musí pozdraviť. A keďže ho už pár rokov  do tajov francúzštiny zaúčala pani učiteľka Chebeňová (teda okrem mňa, neskromne dodávam), odvážne povedal, či skôr nadšene vykríkol: Bonjour … Vážna tvár pána prezidenta sa rozjasnila, obrátil oči k slušnému odvážlivcovi, mierne sklonil hlavu a zakontroval, aj keď šlo „len“ o smelého 13 r. žiaka: Bonjour … Keď mi syn toto intermezzo vylíčil (bol som počas tohto pietneho aktu ešte v Bukurešti, ako riaditeľ ČEDOK-u, kde mi vrcholila misia a posledná turistická sezóna), pochválil som ho, ale zároveň som pridal: Vieš, že by sa možno pán prezident na minútku pri tebe aj zastavil, keby si ho pozdravil podľa kompletnej občianskej etikety: Bonjour, Monsieur le Président … ? Ale aj napriek tomu, zostala synovi na pána prezidenta FR milá spomienka… jeho  otcovi, čiže mne, vzišla však z onej návštevy konkrétna ponuka ďalšieho profesionálneho rastu. Prišla ako dar z nebies…

V sprievode prezidenta Mitteranda bol totiž aj Roland Dumas, spomínaný minister zahraničných vecí. V Bratislave si padol do oka s vtedajším ministrom vlády SR pre vonkajšie vzťahy, ktorý bol inak frankofil (Kňažko)… Dokonca navrhoval medzinárodnú skratku Slovenska po francúzsky, teda SQ, a nie anglickú SVK, ktorá sa napokon presadila.

Počas návštevy Bratislavy, si obe strany dohodli užšie kontakty, a tak sa stalo, že počas ďalšej návštevy v septembri 1991 Roland Dumas slávnostne otvoril Institut Français na Sedlárskej ulici v Bratislave. Pán minister neprišiel len so slávnostným prejavom, ale aj so štedrou ponukou pracovných pobytov a stáží vo Francúzsku. Realizoval ich osobitný úrad vlády FR pre prijímanie VIP v Paríži… A na moju veľkú radosť a príjemné prekvapenie, práve mňa oslovilo Medzinárodné oddelenie Rektorátu UK (vtedy som už po návrate z Bukurešti učil na tzv. Jaspexe, na Jazykovom stredisku pre prípravu expertov vysielaných do zahraničia; stredisko podliehalo priamo Rektorátu). Takto som dostal krásny predvianočný darček: dvojmesačný pobyt v Paríži s pomerne vysokým štipendiom (november, december 1991). Samozrejme som nelenil, lebo z pobytu musel vzísť konkrétny projekt, či práca. Podarilo sa: po návrate na UK som pripravil učebné texty vo francúzštine (vrátane slovenských zadaní a cvičení): Dokumenty, články a cvičenia pre budúcich diplomatov  Documents, articles et exercices pour les adeptes de la diplomatie. Tieto skriptá prišli a vyšli práve včas a vhod. Už o niekoľko mesiacov sa totiž z nich učili naši začínajúci diplomati v službách samostatnej  vlasti…

Autor: Prof. PhDr. Peter Kopecký, CSc. je absolvent FF UK v Bratislave (1979), kombinácia francúzština-rumunčina, pedagogický smer. Po skončení fakulty pracoval v cestovnom ruchu (ČEDOK), v zahraničnom obchode (Považské strojárne, a.s.) a v diplomacii. Od r. 1997 do r. 2002 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Rumunsku a v Moldavskej republike. V r. 2002 MZV dobrovoľne opustil a do r. 2010 prednášal Diplomaciu a Medzinárodné vzťahy na novozaloženej FSEV UK v Bratislave. Od r. 2011 do júla 2022 garantoval bakalársky stupeň štúdia francúzštiny, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo na Katedre translatológie FF UKF v Nitre.

(Ak sa vám tento článok páčil, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu