Ladislav Kužela: Naozaj sú ryby také zdravé? Možno budeme prekvapení

Dalito.sk/ilustračné foto: Ján Pasiar

Priatelia, v rámci búrania mýtov v gastroenterológií z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch, si odpovieme aj na otázku, či sú ryby naozaj také zdraviu prospešné, ako sa po dlhé roky uvádza. A možno budeme prekvapení.

Príbeh o tom, že ryby by mali byť považované za akýsi druh „super jedla“, pre ich zdraviu prospešné účinky, sa začal niekedy okolo roku 1930, kedy sa pomocou jedenia rýb podarilo masovo u detí zabrániť vzniku rachitídy (deti v tom období mali v dôsledku nedostatku vitamínu D skrivené dlhé kosti, chrbticu…). Následne pribúdali dôkazy o ich zdraviu prospešných účinkoch na základe toho, že ryby obsahujú málo kalórií, veľa proteínov (bielkovín) a sú bohaté na omega-3 nenasýtené mastné kyseliny (známe tiež ako rybí tuk, rybí olej), ktoré sú dobré ako pre naše srdcia, tak aj mozog.

OMEGA – 3

Na úvod malé vysvetlenie. Existujú 2 typy omega-3 mastných kyselín:

  • omega-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom (kyselina eikosapentaenová – EPA a kyselina dokozahexaénová – DHA), ktoré sa nachádzajú v rybách

a

  • omega-3 mastné kyseliny s krátkym reťazcom (kyselina alfa-linolénová- ALA), ktoré sa nachádzajú v rastlinách, ako napríklad ľanové semienka alebo vlašské orechy.

Aj keď ALA je dôležitá, EPA má pre zdravie väčší osoh. Na to, aby ALA pomáhala zdraviu, sa totiž musí premeniť na EPA (deje sa to iba z 10-15% a ide pri tom o prirodzený, ale pomalý proces).

Keďže mozog potrebuje na svoj normálny vývoj DHA znie to logicky, že deti by mali mať benefit z rybieho oleja. Keď však v Nórsku dávali deťom v predškolskom veku makrelu alebo sleďa namiesto mäsa na obed po dobu štyroch mesiacov, nenašlo sa u týchto detí žiadne zlepšenie v ich poznávaní. Nedávny výskum sledujúci deti od narodenia po dobu sedem rokov ukázal, že ak ich mamy užívali počas tehotnosti výživové doplnky s rybím olejom, neboli ich deti o nič bystrejšie ako deti mám, ktoré doplnok neužívali.

RYBY A DOSPELÝ

A ako je tomu u dospelých? Observačná štúdia, ktorá sledovala pol milióna Európanov po dobu 15 rokov, nenašla žiadny celkový benefit jedenia rýb na zníženie úmrtnosti. Nedávny súhrn realizovaných štúdií doteraz ukázal iba veľmi miernu (7%) redukciu úmrtnosti u tých, kto konzumovali ryby aspoň jeden krát do týždňa. Zároveň však dodávam, že v tomto výskume došlo k 24% zníženiu úmrtnosti u tých, čo jedli orechy.

Takže na základe uvedeného to v súčasnosti vyzerá tak, že ak sa riadime odporúčaniami hovoriacimi o tom, že by sme mali konzumovať ryby 2 až 3x do týždňa, asi nám to nepomôže aby sme žili dlhšie.

RYBY vrs. VEGÁNI

Ukázalo sa, že vegáni, ktorí ryby nejedia, žijú dlhšie a majú menej zdravotných problémov v porovnaní s „mäsožravcami“. Vie sa taktiež, že veľké populácie, ktoré ryby jedia a popri tom konzumujú mediteránsku diétu (teda rastlinnú, tzv. „plants based“ diétu), majú taktiež celkovo dobré zdravie, čo znamená, že existujú individuálne rozdiely.

Inými slovami jedenie rýb môže byť pre niekoho prospešné, pre iného mu zase žiadny benefit neprinesie. Toto ukazuje aj skutočnosť, že nie každý obyvateľ modrých zón (oblasti, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku v dobrom zdraví, inými slovami oblasti so „storočnými“) ryby konzumuje alebo ak ich v strave má, tak iba v malom množstve.

PREHNANÉ „PR“ PRE RYBY

Od čoho teda závisí či budeme mať benefit z jedenia rýb? Kto už dlhšie sleduje naše články asi už vie, že na „vine“ je opäť náš mikrobióm (mikróby žijúce v našich črevách a ich gény). O ňom si bližšie povieme v našej novej knihe, ktorá by mala prísť na pulty začiatkom decembra, ale už teraz si ju viete kúpiť v predpredaji.

Ale poďme naspäť k téme ryby.  Pravdou je, že v roku 2002 American Heart Association (Americká kardiologická spoločnosť) vydala odporučenia, ktoré navrhujú jedenie doplnkov s obsahom rybieho tuku ako v prevencii, tak v liečbe srdcovocievnych chorôb. O 15 rokov neskôr však toto odporučenie na základe nových poznatkov prehodnotila a výživové doplnky s obsahom rybieho tuku už neodporúča. Táto zmena nastala vtedy, keď zhodnotili výsledky veľkých randomizovaných klinických štúdii (porovnávajúcich pacientov užívajúcich a neužívajúcich doplnok s rybím olejom), ktoré ukázali nulový efekt podávania rybieho tuku vo forme výživového doplnku. Jedinou výnimkou je skupina pacientov po infarkte, kde odporučili ich podávanie, ale len po dobu 6 mesiacov od srdcovej príhody.

VEDA RYBÁM NAKLONENÁ NIE JE

V roku 2018 vyšiel ešte jasnejší prehľad štúdií, ktorý ukázal, že neexistuje žiadny efekt doplnkov obsahujúcich rybie oleje na zníženie rizika srdcovocievnej príhody a samozrejme preto tieto doplnky autori neodporúčajú ani konzumovať.

Nedávno publikovaný prehľad ďalších štúdií, ktorí zahŕňal 112 000 pacientov ukázal to isté. Žiadny efekt na zníženie infarktu, náhlej cievnej mozgovej príhody a ani na úmrtnosti. V USA si urobili vlastný výskum na 25 000 ľuďoch, ktorý rovnako potvrdil to isté.

Následkom uvedených dôkazov aj britské klinické odporúčania upustili od toho, aby navrhovali užívanie takýchto doplnkov ako v prevencii, tak v liečbe srdcovocievnych ochorení.

AJ RYBY MÔŽU MAŤ BENEFIT

Aby sme zase rybám nedávali len pomyslený „frak“, treba zase o rybom mäse povedať, že na rozdiel od červeného mäsa a taktiež od mäsa z iných zvierat, nie sú dôkazy o tom, že jedenie rýb by malo pre naše zdravie škodlivé účinky. Nie sú iba vedecké dôkazy, ktoré podporujú benefit ich konzumácie.

Takže priatelia, na základe uvedeného, opäť ako vidíte, je to na každom jednom z nás, či si rybu na tanier dáme, alebo nie. Nakoľko ako sa hovorí „nepomôže, ale ani neuškodí“. A preto, by možno bolo namieste ešte pred jej konzumáciou, sa aspoň trochu zamyslieť, či už pomaly nenastal čas, aby sme chránili nielen naše zdravie, ale ochránili aj našu planétu, ale to už je debata na iné fóra.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)