Nemôžete darovať krv? Váš pes áno! Plaketu by si zaslúžil Maxík
Eclipse Moon Diamon and Pearls bol kráľovský pudel, ktorého majitelia nemohli zo zdravotných dôvodov darovať krv. Keď sa dozvedeli, že miesto nich môže zachrániť život aspoň ich pes, neváhali. Eclipse daroval krv dvakrát. Nebol veľkého vzrastu a hmotnosti, a tak zachránil menšie plemená. Nebolo to nič zložité. Majiteľka musela len jedného dňa dvakrát v práci všetko pustiť z ruky, utekať domov, priviesť Eclipsa na veterinárnu kliniku, kde ho operatéri pripravili o vak krvi tak bezbolestne rýchlo, že si to pes ani nestihol uvedomiť. Poobedie doma prespal sám, kde sa majitelia vrátili z práce s dobrým pocitom, že „niekomu“ zachránili život.
Veterinárny lekár a primár Pavol Valašek v rozhovore pre Dalito aj o rekordérovi Maxovi a jednej z mála veterinárnych kliník na Slovensku, ktorá vytvára aj akúsi databázu darcov krvi zvierat. Ak treba krvi viac a majiteľ zvieraťa je ochotný za to aj zaplatiť, o krv požiadajú aj v susedom Rakúsku, kde je banka krvi zvierat bežnou praxou.
Sú ľudia, ktorí nemôžu darovať krv zo zdravotných dôvodov, a tak možno by radi využili pre dobrý skutok svojho domáceho miláčika. Majú takú možnosť bežne na Slovensku?
Na Slovensku neexistuje jednotný databázový systém, ale keď je to majiteľ zvieraťa, tak niekde pravdepodobne chodí k veterinárovi s ním, tak možno by sa mohol informovať u svojho veterinárneho lekára. Nie každý totiž takéto služby poskytuje a nie každé pracovisko robí transfúzie, lebo transfúzie sú potrebné u komplikovaných pacientov. Nie každý sa im venuje, nie každý ich rieši, nie je to totiž až tak každodenná potreba. Ale samozrejme, myslieť musíme aj na takéto prípady. Takže, ak by mal niekto záujem darovať krv svojho miláčika, mal by sa informovať u svojho veterinára a ten mu povie, áno, robíme to, radi si vás zaradíme do našej internej databázy alebo povie, nie nerobíme, ale vieme, že tam to robia. Určite to veterinárni lekári ocenia, keď im cinknete a poviete napríklad, že mám labradora, ktorý je úplne perfektný, je to zdravý macko, nič mu nie je, teší sa dobrému zdraviu a radi pomôžeme, budeme ochotní, ak by ste potrebovali, tu je naše telefónne číslo a obráťte sa na nás. My to vieme oceniť, pretože máme takú svoju internú databázu a plus, psíčkari sú komunita, to znamená, že keď máme pacienta, ktorý potrebuje krv, tak naši klienti a majitelia dokážu byť veľmi aktívni, pretože krv transfúzujeme vtedy, keď je život na vlásku.
Nedá sa to odkladať do nejakých vakov ako u ľudí? Tuším sú tam aj iné krvné skupiny ako u ľudí, dokonca u mačiek je ich až osem?
To je veľmi dobrá otázka, lebo komplikovanejšie je to u mačiek, menej komplikované je to u psíkov. Nie som si vedomí toho, že by na Slovensku v tomto mal niekto naozaj solídnu krvnú banku v nejakom stave. Snívame o nej aj my a možno raz ju aj zrealizujeme, lebo je to naozaj finančne a technicky náročná záležitosť, ktorá si vyžaduje nemalé investície. Je to niečo, čo neuživí len jedno pracovisko a musíte mať do toho zapojených viacero pracovísk, pretože trvanlivosť týchto produktov je časovo limitovaná. Nedá sa to skladovať večne. Na Západe to funguje úplne bežne. Dokonca aj v susednom Rakúsku keď sme mali problém, tak sme si vedeli ísť práve tam pre krvné produkty, ak sme na Slovensku nevedeli narýchlo zohnať darcu a podobne.
Veterinár: „Na to netreba mať vysokú školu, že zviera beh v horúčave nezvládne!“
Ako to funguje? Je vám úplne jedno aké zviera na transfúziu príde?
Čo sa týka krvných skupín, tak u psíkov je to jednoduchšie, tam sú dve, respektíve tri krvné skupiny a ich kompatibilita, respektíve inkompatibilita nie je až tak závažná ako je to u mačiek. Tam je to s krvnými skupinami komplikovanejšie.
V čom?
Nie je to o tom, že tých krvných skupín je viac, ale o tom, že sa tie krvné skupiny naozaj nekamarátia. Tam zmiešať krvné skupiny by bol OBROVSKÝ problém. Naozaj obrovský problém. U psíkov to jednorazovo až taký veľký problém nie je, ale samozrejme, krížové skúšky a všetky iné dôležité úkony pred samotným podaním krvi a optimálne stanovanie krvných skupín robíme vždy. Ale ani to nie je vôbec jednoduché, pretože zasa… sú to testy, ktoré niečo stoja a nie je to na paušálnej báze ako u ľudí, že sa narodíme a od bábätka vieme, akú máme krvnú skupinu. U psíkov toto bežné nie je. Možno sa toho raz dočkáme, že tie informácie raz budeme mať k dispozícii, ale zatiaľ to nie je bežné, takže všetky tieto veci sa musia stanovovať priamo pred danou transfúziou.
Aké krvné skupiny majú teda napríklad psi?
U nich sa to označuje ako DEA. Je to šialená anglická skratka antigénov. Ale vedené sú pod touto skratkou a označujú sa 1 bodka jedna (1.1, 1.2…), 1 bodka dva a podobne. Áno, oni nemajú skupiny A a B a podobne ako je to u ľudí. U nich je to vzorcové označenie trochu iné.
Ako to teda v praxi vyzerá, keď sa u vás majiteľ nahlási, že by chcel darovať krv svojho domáceho miláčika? Musí byť napríklad nečakane do hodiny na klinike?
Áno, presne a voláme stále, kým niekoho nenájdeme. Kým nie je niekto schopný alebo ochotný prísť tak voláme dookola. Robíme to tak, že my si voláme po našej veterinárnej línii a plus majiteľ pacienta príjemcu sa snaží zo svojho okolia niekoho zohnať. Často je to tak, že keď máme pacienta, ktorý je vystavený takej silnej zaťažkávajúcej skúške, tak povieme majiteľovi, OK, potrebujeme darcu, ktorý spĺňa takéto kritéria. Majitelia okamžite vedia komu volať zo svojich známych a väčšinou tu do trištvrte hoďky máme psíka.
Ako často môže pes darovať krv?
Opäť dobrá otázka. U psíka sa akceptuje interval niekde medzi 6-8 týždňami, častejšie by to asi byť nemalo. I keď v prípade nutnosti by sme vedeli transfúziu zopakovať asi aj po štyroch týždňoch a asi by to nemalo žiadny nežiadúci vplyv, najmä ak by to bol psík nad 35 až 40 kg, že by mu ten chýbajúci objem krvi nespôsoboval už žiadne problémy. Ale snažíme sa nepoužívať toho istého darcu častejšie ako raz za tých 6-8 týždňov.
Máte nejakého miestneho bombardéra darcu?
Mali sme… mali sme. Maxík, to bol … samozrejme labrador (úsmev), obrovský labrador. Maxoš mal vyše 45 kg, to znamená, že od neho brať krv bolo naozaj super, bolo to rýchle, mal veľmi dobrú a kvalitnú krv. Asi nepoviem úplne presné číslo, ale vyše 10 až 15 krát Maxoš naozaj zachraňoval. To bol naozaj parádny pacient. Ale tak, ako som vravel, nežijú nám veľmi dlho, žijú kratšie ako my, takže Maxík už je v tom svojom psom nebíčku, ale keby sa psom dávali nejaké plakety za darovanie krvi, tak on by určite nositeľom nejakej bol. (zamyslený úsmev)
Keď psíkovi odoberiete krv, čo trvá asi pol hodinu, aký režim by potom mal mať?
Určite kľudový režim, dobre sa najesť a dobre sa vyspať. (úsmev) Tí, čo k nám chodia vedia, že to nie je nič katastrofálne, ale samozrejme, psíka netreba pár dní vystavovať nejakej nadmernej záťaži, to je naozaj veľmi dôležité. Ale inak si to nevyžaduje nič špeciálne.
Primár veterinárnej kliniky Pavol Valašek o darcoch krvi aj videom
https://www.youtube.com/watch?v=NTHL3S5mUMk
Môže vás zaujať:
Je na každom veterinárovi a jeho egu, či vie povedať, toto nerobím, toto neviem