Keď som po prvý raz navštívila dcéru, takmer mi oči vypadli. Moje skreslené predstavy o nórskom podnebí dostali smrteľnú ranu. Také obsypané ríbezle, ako mala v záhrade som nevidela ani u mojej babičky na juhu Slovenska. Ríbezľové kríky doslova trpeli pod ťarchou plodov. A ako správna babička, či skôr nórska mor mor, vrhla som sa na varenie sirupu.
Aj mladí ľudia v Nórsku majú rovnaké starosti ako na Slovensku. Uživiť svoje rodiny. Vyplatiť všetky druhy pôžičiek či hypoték je aj tu čoraz ťažšie. Aj sen o vlastnom bývaní sa im zhoršuje z roka na rok.
Jeden z troch mladých
Ceny nehnuteľností aj tu stúpajú do takých výšok, že posledný prieskum z 13. augusta ukázal, že rastúce ceny nehnuteľnostíaúrokových sadzieb negatívne ovplyvnili počet prvých kupcov vlastného bývania v Nórsku, ktorý je na päťročnom minime. Počet prvokupujúcich sa za posledných päť rokov neustále zvyšoval. Napriek tomu podľa novej správy z analýzy Samfunnskonoskomnis, NEF a Ambita, čísla ukazujú pokles počas prvej polovice tohto roka, píšu noviny Dagens Næringsliv. A tak medzi prvými kupujúcimi bývania je oveľa viac mladých ľudí, ktorí na to bez pomoci rodičov môžu zabudnúť. Čísla BN Bank ukazujú, že 16 % mladých má rodičov ako spoludlžníkov. V roku 2014 to bolo iba 1 %. Jeden z troch mladých ľudí tak na vlastne bývanie dostane peniaze od rodičov.
Cenová hrôza
Takže aj naše deti musia šetriť kde sa dá, pretože im rodičia zo strednej Európy nemajú vlastne ako pomôcť. Ceny sú tu také vysoké, že ani „štartovné“ 20 tisíc eur ich situáciu bytovú nerieši. Dokonca ani naše celoživotné úspory pred dôchodkom. A tak im pomáhame ako vieme, aj tak sme nadštandardní rodičia, ktorí deťom nedovolia platiť za nás náklady počas návštev Nórska. My by sme sa za to hanbili. Veď stále pracujeme.
Takže okrem bežných nákupov aj zaváram ako perpetuum mobile. Aj keď teda, ma kláti aj pri cene cukru. Kým na Slovensku za kilo zaplatím 0,79 eur, v Nórsku 2,30 eura.
Kto by nevraždil
Záhrada dcéry ponúka množstvo úrody. Ak sa mi máli, zbehnem do záhradníctva a kúpim pre mňa najdrahšie ovocné stromy a kríky, aké som kedy nielen kúpila, ale aj videla. Aj tak mám z toho obrovskú radosť. Samozrejme dovtedy, kým pri ďalšej návšteve nezistím, že pes očúral všetko, čo mu pri výbehu z domu prišlo do cesty. Vtedy mám chuť urobiť domáce klobásky, samozrejme zo psa… Prešťať krík, strom či kvet za stovky eur, kto by vtedy nevraždil!
Pri poslednej návšteve som sa vrhla na varenie ríbezľového sirupu. Však ten neobyčajnejší (0,7 l) stojí v obchode okolo 3,9 eur. Inak, 3 l 100% jablkovej šťavy tam stojí 25 eur, takže vnučke radšej vozíme 5 l balenie z domu za 5 eur, a tak by som mohla pokračovať… Vŕŕŕ.
Nákupy so zatvorenými očami
Inak nákupy v obchode sú pre nás v Nórsku jeden obrovský zážitok. Fakt sa pri nich nasmejeme. Už sme sa naučili, že keď vojdeme do obchodu, na ceny nepozeráme, inak by sme tu zomreli od hladu. Alebo radšej za deťmi chodíme autom aj s chladničkou. Ak tam totiž cestujete každý mesiac, po veľmi krátkom čase vás prestane baviť platiť za nákup na tri dni pre 4,5 osoby 400-500 eur. O vianočnom sa už nemá zmysel ani rozpisovať.
Aspoň tú studenú vodu majú v Nórsku zadarmo. Platia len za teplú, tak ten domáci ríbezľový sirup od babičky (mor mor) „až taký drahý nie je“, ale zato zdravý určite! Také eko, bio, raw… Až na ten cukor. 🙂
Suroviny na 5 „vínových“ fliaš
2 kg ríbezlí, 2,8 kg kryštálového cukru (ak chcete hustejší tak 3 kg), 46 g kyseliny citrónovej
PostupPríprava vôbec nie je taká zložitá, ako vyzerá/foto: autorka
Ríbezle umyjeme a odstránime z nich záhradné nečistoty.
Odšťavovač sme pokazili, takže to robím ručne a vlastne je to celkom zábava aj pre vnučku. Najprv som ich rozmixovala ponorným mixérom a postupne precedila naberačkou cez sitko, ktoré som mala položené rovno na hrnci, v ktorom som sirup potom varila. Určite odporúčam jemné kovové. Plastové by tlak varechy nemuselo prežiť.
Ríbezľovú šťavu som zohriala na teplotu tesne pred zovretím.
Pridala cukor a kyselinu citrónovú. Keď sa cukor rozpustil, sirup som ešte zohriala do bodu, aby nevrel. Pena mi nevznikla, ak vám náhodou áno, stačí ju malým sitkom odstrániť.
Hneď, ešte horúce, naliala do vyumývaných fliaš.
Poriadne ich zavrela, na 10 minút otočila vrchnákom dole, potom obrátila a nechala pod dekou sterilizovať do druhého dňa. To zabezpečí ich trvácnosť.
Rada
V Nórsku už nevyhadzujeme ani vínové fľaše. Vlastne žiadne, ktoré sa dajú zakrútiť. Raz som kupovala zaváraninové na džem a stačilo. Možno v budúcom živote, keď budem, dúfam, skutočná milionárka.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)
