Sny sa majú plniť nielen na Vianoce

Čítala som si informácie o rumoch z karibských ostrovov najrôznejších príchutí a prenášala sa tam, kde to milujem najviac. K moru, bielym plážam, slnku a ľuďom, ktorým zväčša nerozumiem. Mnohé z dovoleniek som prepracovala tak, až mi je z toho ťažko dodnes. Akoby som zabudla vedieť oddychovať. Sny sa majú ale plniť nielen na Vianoce. Ale ako si splniť sen o oddychu v čase vojny? A kde načerpať sily po pandémii, z ktorej sme vhupli rovno do vojny v Európe?

A zase sme pritom ako počas pandémie. Aspoň plánovať… Najbližšiu dovolenku som si vysnívala konečne podľa pravidiel pracovitých, ale príčetných ľudí. Bude to konečne pravá dovolenka, z ktorej sa nevrátim s bielymi pásmi na stehnách z pracovného notebooku, nezahltená informáciami, ktoré mi zvierajú hrdlo aj žalúdok. A dá sa to dnes vôbec?

Svetové nič

Pandémia dala zabrať každému. Aj mne. Cítim sa úplne vyčerpaná. Do toho vojna u susedov, ruské hrozby atómovými zbraňami. Som totálne vyčerpaná… Snívam o mieste bez ničoho a nikoho. Ako v tej reklame na Eurojackpot.  Snívam o dovolenke, kde nič nie je, kde nemám ani čo spoznávať. Snívam o malom ostrove, z ktorého sa dá odísť až po týždňoch. Kde okrem malého hotela, dobrého vína a jedla nič nie je. Maximálne stacionárny bicykel. Jedno veľké svetové nič, len more, pláž, palma, reštaurácia, bazén bez hudby aj animátorov. Žiadna spoločná jedáleň, kde sa všetci pretláčajú pri švédskych stoloch a v rade stojíte s tanierom, aby vás stále niekto predbehol a po ceste vám ešte nechtiac kýchne do taniera.

Súrne potrebujem malý ostrov bez nikoho a ničoho, ktorý bosá prejdem po pláži maximálne do dvoch hodín, aby som zistila, že tam nič nie je. Nechcem už vidieť a počuť nič a nikoho. Okrem mora, v ktorom si vyliečim boľavé telo a pláže, kde si zasa budem liečiť dušu. Maximálne s nekonfliktnou knihou, či učebnicou nórčiny. Ostrov, kde nie je ani internet. Len ja, môj manžel, možno zopár nám podobných.

Predstavujem si, ako mobily hádžeme do kúta na izbe aj s počítačmi bez akejkoľvek informácie. Spolu s pracovnými aj rodinnými starosťami. Politiku zakopávame už na letisku.  Snívam si svoj sen a dúfam, že sa nesplní až na Vianoce. Byť sama s manželom a len tak dlhé dni pozerať do nekonečna a rozmýšľať nad ničím. Vidím nás, ako sedíme v reštaurácii pri sviečkach a mudrujeme o ničom.   

Naučiť sa vypnúť

Hľadám miesto na Zemi, kde sa môžem skryť pred celým svetom. Kde ani nemám čo spoznávať, len oddychovať. V spoločnosti ľudí, ktorí sú na tom rovnako ako my a túžia totálne vypnúť.

Stále verím, že sa to dá. Naučiť sa úplne vypnúť a nemyslieť na nič. Dokonca ani na chuť spoznávať. Dopriať si maximálny relax. Toto je môj sen. A urobím všetko preto, aby sa mi splniť. Snáď ma za to nikto neprekľaje a do odletu mi vydrží aj zdravie. Lebo sny sa majú plniť nielen na Vianoce. Ale u susedov sa začala vojna… Cítim sa previnilo dnes oddychovať, ale ak si neoddýchnem, nebudem mať už silu zmeniť svet k lepšiemu.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)