Svety online a offline
Autor: Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu (KDH)
Pred pár dňami som si na internete kúpil jedno malé počítačové zariadenie. Keďže na európskom trhu tento model ešte nie je, využil som možnosť dodávky z USA. Ani som netušil, že ma toto rozhodnutie obohatí o nové skúsenosti.
Začalo to celkom dobre – prišiel mi okamžite e-mail s potvrdením, kedy bude tovar distribuovaný a kedy dodaný s možnosťou sledovať, kde sa práve nachádza. Online svet predajcu a následne aj zásielkovej služby fungoval bezchybne a spoľahlivo.
Moju predstavu očakávania na e-mail, či SMS, kedy mi bude tovar dodaný, vystriedalo prekvapenie po obsiahlej e-mailovej správe od zásielkovej služby, ktorá ma vyzývala na predložene splnomocnenia, zaregistrovanie sa na Finančnej správe, ako aj na podrobný opis produktu.
Chápal som požiadavky, veď išlo o tovar mimo EÚ. Čo ma ale ozaj prekvapilo, bol spôsob predloženia týchto dokumentov. Okamžite ma posunul zo sveta online do sveta offline a cítil som sa ako pred mnohými rokmi.
Najskôr som si musel stiahnuť formulár splnomocnenia pre zásielkovú službu (1), vyplniť (2), vytlačiť (3), podpísať (4), zoskenovať (5), a poslať ho naspäť (6). Na zaregistrovanie sa na Finančnú správu som si musel stiahnuť žiadosť (7), vyplniť (8), vytlačiť (9), podpísať (10), zoskenovať (11), poslať (12) na príslušný úrad s tým, že som musel čakať na potvrdzujúci e-mail (13). Ten som potom musel preposlať (14) zásielkovej službe. Podrobný popis produktu (15), ktorý bol aj tak uvedený od predajcu, bol už len záverečnou bodkou. Dohromady som teda musel urobiť 15 (!) úkonov, ktoré som neočakával.
Musím ale uznať, že Finančná správa reagovala na zaregistrovanie promptne, čo ma príjemne prekvapilo. Rovnako tak záverečný výsledok dodania tovaru, ktorý bol skôr ako pôvodne avizovaný. Problém v tomto prípade tak rozhodne nie je v ochote ľudí pracovať podľa pravidiel, ale v nastavených spiatočníckych pravidlách. To, čo dnes môžeme pohodlne riešiť svetom online, nás ešte stále nútia riešiť mnohé verejné inštitúcie zastaraným svetom offline.
Viem, že dodanie tohto tovaru je len jedným príkladom. Aj tento príklad je ale pre mňa inšpiráciou ešte viac presadzovať online riešenia pre šetrenie času a nákladov pre ľudí. A samozrejme aj dohody o voľnom obchode s ďalšími časťami sveta.
Pred dvoma dekádami bolo snom pripojiť sa ku spoločnému európskemu trhu. Dnes je to pre nás samozrejmosť, ktorej cenu si uvedomujeme viac pri skúsenostiach s nákupom mimo EÚ. Verím, že napriek tým, čo chcú stavať bariéry, nás bude stále viac takých, čo chcú rozšíriť zóny voľného obchodu. Je zrejmé, že ľuďom pomáha nielen rozširovanie sveta online, ale aj búranie bariér.
Pozn. redakcie: DALITO ponúklo priestor svojich respondentom, ktorých v uplynulých takmer dvoch rokoch vyspovedal. Po stĺpčekoch Evy Mosnákovej – držiteľky štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd, poslankyne Európskeho parlamentu (EP) (SaS) Lucii Ďuriš Nicholsonovej našu ponuku prijal aj poslanec EP Ivan Štefanec (KDH).