Už slovenskej „klišé“ mentalite nerozumiem a ani ona mne. Život za hranicami vás zmení. Tak to urobte alebo už toľko o vysťahovaní sa netrepte
Túto jar sa začne 8. rok môjho života za hranicami. Pracovne na základe európskeho formuláru A1, to znamená, že stále pracujem a odvádzam dane na Slovensku aj v Prahe. Naďalej tak prispievam aj všetkým slovenským vyplakávačom s natiahnutými rukami.
Nie, neodišli sme za lepšími finančnými podmienkami. Boli chvíle, keď sme s manželom nemali za hranicami prácu a ani vlastnú strechu nad hlavou, na Slovensku áno. Mohli sme sa vrátiť, žili by sme si ďalej luxusne. Obaja sme mali ponuky, rozhodli sme sa však zostať za hranicami, bojovať a bojujeme ďalej.
Raz bolo a je lepšie, raz je horšie, ale ani raz tak pohodlne, akoby sme sa mali na Slovensku. V 47 rokoch sme opustili náš luxusný život a výhody domova, na ktorých sme tvrdo pracovali a rozhodli sa žiť tam, kde aspoň ako tak platia pravidlá a ešte funguje rozum politikov aspoň pri exaktných číslach ekonomiky. Rozhodli sme sa reštartovať náš život nanovo bez známostí, priateľov, či rodiny. V tichosti, bez klišé o tom, že nechceme odísť z domova „lebo sme sa tam narodili, kto tam ostane“ a tak.
Ťažká výzva
Nikdy som si ani len nepomyslela, že v päťdesiatich rokoch budem mať už tretiu hypotéku, najdrahšiu v histórii krajiny aj najväčšiu môjho života. Vyplakávanie, že Slováci majú ešte drahšie ceny nehnuteľností a hypoték, je už na smiech. České ceny sú naozaj boľavé, ale nesťažujeme sa. Je to naše rozhodnutie, za ktoré sme prevzali zodpovednosť. Tak, ako za všetky v našom živote.
Odísť do zahraničia je nesmierne ťažká výzva, ktorá sa už asi nikdy neskončí. Je totiž obrovským rozdielom odísť mladí alebo pár rokov pred dôchodkom. Bude to oveľa kratší život medzi „cudzími“, ako tam, kde sme sa už naučili „chodiť“. Nič neľutujeme, naopak, ale nesťažujeme sa a užívam si uznanie tých, ktorí chápu, aké to pre ľudí ako my je ťažké. Kde navždy ostanete cudzincami. Neverte tomu, že Česi sú bratia. Je to klišé, ktoré vás zo stereotypu prebudí do pár mesiacov.
V tichosti
Postupne za hranice odchádzajú aj naši priatelia a známi, vďaka ktorým sa prestávam cítiť sama. Na myšlienku odísť žiť inde nikoho dopredu neupozorňovali, nikomu sa tým nevyhrážali, nevyplakávali. Riešili to, až padlo rozhodnutie. A tak dnes prežívajú chvíle, ktoré keď opisujú končia zamyslením, „ako si to tu tie roky mohla sama vydržať“. Postupne otvárajú témy rozdielnosti v Česku a na Slovensku a ja sa len pousmejem, ako presne mapujú moju cestu v cudzine. Lebo to, že Česko je cudzina pochopí len ten, kto do Prahy nepríde len na služobnú cestu alebo predĺžený víkend. Áno, slovenčina je tu sexi, ale len pre chlapov, ak sa chceš zaradiť, je normálne, že musíš hovoriť aj rozmýšľať v domácom jazyku ako kdekoľvek na svete. A vôbec to nie je o tom, že nám „bratia“ rozumejú. Okrem toho, že už nerozumejú. Maximálne rovesníci. Dnes už jasne rozoznám, kto prišiel k susedom len zarábať a kto spolu s nimi aj žiť.
Kecálkovia
Raz mi jedna pani vynadala, že Slovenky do Česka chodia len znižovať platy a lapať chlapov. Odvtedy, ak sa ma niekto spýta odkiaľ som poviem, že z Bratislavy a prišla som aj so slovenským manželom a že za tak nízky plat by som na Slovensku nikdy nerobila. „Ukrajinci jsou pro Čechy přijatelnější sousedé než Rusové, zjistila to agentura STEM ve svém průzkumu. Před válkou to bylo naopak. Nejakceptovatelnějšími cizinci zůstávají již tradičně Slováci. Téměř dvě třetiny dotázaných zároveň považují cizince za vysokou bezpečnostní hrozbu.„
Na základe prežitého oveľa citlivejšie vnímam slovenské reči a vyhrážanie sa, že niekto zo Slovenska odíde, vysťahuje sa, lebo však budúcnosť detí a podobne. Vkladajú obrovskú energiu do riadkov na sociálnych sieťach, ktorú, ak by to naozaj mysleli vážne, vynaložia na realizáciu života za hranicami, ak by to naozaj mysleli vážne.
Celkom mi už tie reči a akože vyhrážky o vysťahovaní sa prídu slovensky smiešne. Kto to tak naozaj cítil, s tým už chodím na kávu v Prahe. Nepísal, nevyplakával, riešil. Tí ostatní mi už prídu len ako „kecálkovia“. Ich hrdinské reči, ktoré púšťajú do éteru slovenskej spoločnosti sú už pre mňa klišé, často od ľudí, ktorí reálne o tom ani neuvažovali a ani neuvažujú, lebo istým spôsobom im život na Slovensku vyhovuje.
Ľúbivé riadky
Raz ma také ľúbivé riadky o vysťahovaní sa veľmi pobavili. Išli z klávesnice slovenského moderátora v rokoch. Frustrovaný zo smerovania Slovenska, ale dobre doma zarábajúci. Dobre sme sa na nich zasmiali, lebo v jeho rokoch už teraz vieme, že by to nikdy neurobil. Za hranicami by si už totiž len sotva škrtol a potreboval by veľmi veľa peňazí, aby to tam nejako v jeho veku ako tak pracovne naštartoval, ak vôbec, ak by sa chcel živiť tým, na čom doma veľmi slušne zarába celý život. Už ho vidím ako predáva svoje rozľahlé luxusné bývanie a vymieňa ho za pekný, aspoň dvojizbový, byt v Prahe. Okrem toho, že by na to potreboval aj veľmi veľa silnej psychiky, pretože zrazu a veľmi rýchlo by zistil, že jeho sociálna bublina na Slovensku veľmi rýchlo na neho zabúda. Ak teda niekde za hranicami nebude nejaký jeho kamarát potrebovať prespať.
Takže tak, my sa už doma na týchto hrdinských rečiach o vysťahovaní, napr. aj kvôli deťom a ich budúcnosti, fakt smejeme. Lebo najviac sa ich v našej sociálnej bubline vysťahovalo takých, ktorí o tom vôbec nepotrebovali hovoriť a upozorňovať na to, a už dávno sú fuč a žijú si novým životom. Nie ľahkým, ale novým. Nesťažujú sa, ale sa obracajú.
Môžete trpieť aj za hranicami
Uvažujem o predaji portálu dalito.sk, ktorý mal byť zrkadlom aj inšpiráciou pre Slovákov. Nerozumiem však už slovenskej spoločnosti a ona mne. Najťažšie sa totiž preglgáva vlastné zrkadlo. To nie je kritika, to je fakt. A ja si chcem posledné roky môjho života užiť bez gule na nohe. Už totiž nemám čas.
A ešte jedna veľmi dôležitá rada. Ak sa rozhodnete naštartovať svoj život niekde za hranicami, menej bolestivé to bude v mladosti. Ak nad tým rozmýšľate vo vyššom veku, určite si poriadne prehliadnite partnera/ku vedľa seba. Ak váš partnerský vzťah nestojí na pevných základoch, radšej ostaňte doma na Slovensku. Inak môžete za hranicami veľmi trpieť.
A vám ostatným na Slovensku, v Česku a kdekoľvek na svete veľmi držím palce!
(Ak vás komentár z prežitého zaujal a nechcete prísť o komentáre na Dalito.sk, tak nás môžete podporiť a darovať nám kávu)