Stĺpčeky

V Chorvátsku sa zdierať nenechám

Boli ste toto leto pri “slovenskom mori“? S rodinou  chodím k chorvátskemu Jadranu pravidelne, máme tam dlhoročných priateľov i rodinu. Tento rok ma ale chorvátski podnikatelia v turizme tak naštvali, že si veľmi dobre zvážim, kam pôjdem k moru nabudúce.

Pre objektivitu  musím uviesť,  že do prímorskej chorvátskej Dalmácie sme zamierili neplánovane, po absolvovaní veľkej rodinnej slávnosti v balkánskom vnútrozemí a ešte k tomu začiatkom augusta. Počas vrcholu turistickej sezóny samozrejme treba rátať s vysokými cenami za ubytovanie, stravu a ďalšie služby. Išli sme tiež do lokality, kam zvyčajne nechodíme a apartmánové ubytovanie so základnou požiadavkou „pet friendly“  sme zháňali na poslednú chvíľu.

Ceny apartmánov  sa oproti minulému roku opäť zvýšili, ale veď každý špás niečo stojí  a dovolenka je od slova „dovoliť si“. Výnimočne s nami cestovala aj naša dospelá dcéra, študujúca v zahraničí a veľmi som sa tešila, že sme konečne všetci spolu vrátane nášho malého psa.


Po príchode na dovolenkové miesto som sa na vlastné oči presvedčila,  čo znamená slovo „apartmanizácia“. Chorváti používajú tento svoj odborný výraz na pomenovanie  nových objektov, ktoré na Jadrane rastú ako huby po daždi. Slúžia na turistické ubytovanie  pre bežnú, najmä zahraničnú klientelu.

Kedysi malebné, úzke uličky prímorských dediniek sú dnes nimi preplnené.

Letná sezóna tam trvá tri mesiace, tak treba z toho podnikateľsky vytĺcť, čo sa dá. Čo tam po hosťoch. Keď sa im nepáči, určite prídu ďalší. Nevadí, že chýbajú parkoviská, chodníky, niekde sú problémy s kanalizáciou a odpadkami. Jadran je predsa jedinečný.

Náš apartmán bol síce len kúsok od pláže a na skok od atraktívneho chorvátskeho mestečka, zapísaného do zoznamu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO, ale aj v blízkosti  letiskovej dráhy.

A tak sme od rána do večera mohli počúvať a pozorovať prilietajúce a odlietajúce lietadlá. Môj manžel, milovník leteckej techniky, bol nadšený a každú chvíľu nám, plávajúc  v mori, hlásil značku lietadla a leteckej spoločnosti. S dcérou sme jeho nadšenie vôbec nezdieľali a náš malý pes od strachu z hučiaceho veľkého stroja na oblohe odmietal vyjsť spod apartmánovej postele.

Ďalším prekvapením boli ceny v plážovom bufete a reštaurácii. Kávu za päť eur ste si mohli vychutnať na lacnej plastovej, mierne zašpinenej stoličke a kto mal chuť na pizzu, jedno z najlacnejších jedál v priľahlej hotelovej reštaurácii, musel vytiahnuť z peňaženky 15 eur.


Domáci sa čudovali, prečo chceme tak rýchlo odísť, vraj aj iní hostia, ktorí si rezervovali pobyt na týždeň, si  po dvoch dňoch zbalili kufre. Pritom apartmán vyzerá presne tak, ako na inzeráte, všetky údaje o ňom sú pravdivé.

Vysvetľovali sme im, že hluk z lietadiel nás ruší,  že za ubytovanie  v trojhviezdičkovom apartmáne v Chorvátsku zaplatíme viac, než za pobyt v  5 hviezdičkovom hoteli s all inclusive službami niekde v Turecku a že napríklad v Monaku sme sa v reštaurácii najedli lacnejšie.

Pani domáca smutne skonštatovala, že agentúry, ktoré im zabezpečujú klientelu si údajne účtujú vyše 25 percentnú províziu, že štát stále zvyšuje dane a poplatky a že majitelia reštaurácií platia čašníkom za 12 hodinové služby  asi 400 eur mesačne, takže tiež „nechápe“, prečo majú také drahé menu.

Od čistého a teplého mora sa nám odísť nechcelo a tak dcéra vyhľadala ďalší apartmán v inej, pokojnej  lokalite. Tam už bolo fajn, aj náš pes nadšene vrtel chvostom.  Ceny sme už neriešili.

Po návrate z dovolenky som v chorvátskych médiách  zaregistrovala  kritické články na tému tohtoročnej turistickej sezóny.

Sami sme si na vine, že postele na Jadrane sú prázdne“, „Čierne prognózy pre chorvátsky turizmus,“ hlásali titulky v novinách.

Hotelieri a majitelia reštauračných zariadení  si doteraz, najmä  v ostatných troch rokoch, mädlili ruky, pretože pre strachu z teroristických útokov  návštevnosť v bezpečnom Chorvátsku lámala rekordy a na príjmy z cestovného ruchu sa spoliehala aj chorvátska štátna pokladnica.


Tento rok to však, ako sa vraví, s cenami „prepískli“ a zrazu, uprostred augusta, ktorý býval väčšinou vypredaný,  ostala tretina apartmánov a hotelov strednej  kategórie prázdna.  Sú asi príliš drahé, konštatovali chorvátske médiá a pripomenuli, že  ani reštaurácie sa nemôžu pochváliť veľkou  návštevnosťou. Podľa chorvátskych štatistických údajov  individuálny hosť minie na jedlo v reštaurácii iba 13 eur. To znamená, že si jedlo na dovolenke radšej pripraví sám.

A koľko minú na dovolenku domáci? Chorváti čoraz častejšie odchádzajú oddychovať na francúzske Azúrové pobrežie. Je tam vraj lacnejšie, než u nich doma, pri ich mori, s ich turistickými službami.

Aby bolo jasné – ja chorvátske more zbožňujem, ich kuchyňa je vynikajúca, často tam chodíme aj na predĺžený víkend. Ale zdierať sa nenechám.

Môže vás zaujať:

Dalito od slovenských klobás až po večeru s U2 na Francúzskej riviére

 

 

 

 

;;


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *