Stĺpčeky

Zabíja ma lepok, iných nie, tak prečo preboha…?

Ja som už Vianoce mala včera. Po 11 rokoch som totiž našla lahôdky, kde všetky šaláty boli označené alergénmi. A tak som si po 11 rokoch konečne kúpila môj obľúbený Diabolský šalát, na ktorý som po diagnostikovaní závažného ochorenia musela zabudnúť. Kto nezažil, nepochopí, rovnako ako ja nikdy nepochopím ľudí, ktorí napriek tomu, že sú zdraví si odopierajú mnohé, čo bez akýchkoľvek obmedzení môžu jesť.

Mám diagnostikovanú celiakiu. Aký je to naozaj ťažký život prakticky, psychicky aj zdravotne pochopí len ten, komu toto zákerné ochorenie lekári zistili. Od tej sekundy sa totiž váš život prevažne točí okolo jedla a zisťovania, či vám neublíži.

Vedeli ste napríklad, že celiatik má 80 krát „väčšiu šancu“, že zomrie na rakovinu? Okrem toho, že mnohým sa pre neskoré diagnostikovanie postupne rozpadajú kosti a podobne. Ako píšem, kto toto ochorenie naozaj nemá, ako komplikovane sa s ním žije pochopí naozaj len ten, kto ho „schytal“ od lekárov.


Ochorenie, pri ktorom napríklad nikdy neviete, kedy sa môžete najesť a či vôbec. A ak ste mimo domu, či to čo jete, je pre vás naozaj bezpečné. Vedeli ste napríklad, že stačí mala omrvinka a už nevstrebávate vápnik mesiace?

Ako píšem, kto nezažil nepochopí. Čo však zasa nepochopím ja, ako sa pre stravovacie trendy bez odporúčania lekára niekto môže dobrovoľne vzdať všetkého, čo jesť môže. Komplikuje si sám život aj keď nemusí, pritom o bezlepkovej diéte netuší takmer nič a pri najbližšej príležitosti, keď nemá inú možnosť sa natlačí bielym rožkom…. A nám „pravým celiatikom“ akurát tak komplikuje život, čo komplikuje, samozvaní „bezlepkáči“ nám ho doslova ohrozujú.

V Prahe ma naučili, že ak to potrebujem naozaj bezlepkové, personálu mám jasne povedať, že som DIAGNOSTIKOVANÝ celiatik. V  takom prípade presne postupuje, ako sa pri tomto ochorení má, vymení nože, lyžice, štetky, panvicu … všetko potrebné očistí a pripraví jedlo bezlepkovo. Vraj to aj tak na samozvaných bezlepkáčoch vidieť, že idú len s módnou vlnou a vtedy si taký pozor nedávajú. Však aj tak na čo.

Inak, napríklad v lietadle dostáva stravu ako prvý celiatik. Až po ňom diabetici, deti a iné diéty pre vieru či životný štýl. Nie preto, že chce mať pocit výnimočnosti alebo dôležitosti, ale preto, že je to pacient, teda chorý človek, ktorého strava sa nesmie kontaminovať ani omrvinkou. Ak to teda letecká spoločnosť zvládne a reálne bezlepkovú stravu aj objedná. Inak, pokiaľ nesedíte v prvej alebo biznis triede, letíte aj 26 hodín o totálnom hlade. Nie, všade vás totiž kontrola pustí do lietadla s vlastným jedlom, ak áno, často musíte mať pri sebe aj aktuálne lekárske potvrdenie.

Mám alergiu, celiakiu a tak prísnu bezlepkovú diétu. Inak ma lepok zabije. Aj Paul z Británie mal alergiu. Na arašidy. Paul však už nemusí nič. Paul zomrel na alergickú reakciu. Bol hladný. V reštaurácii si objednal kuraciu masalu . Majiteľa na svoju alergiu upozornil. Robil to vždy, lebo vedel, že by ho arašidy pripravili o život. Práve táto masala ho zabila. Majiteľ totiž šetril na paste a namiesto mandlí zvolil lacnejší mix orechov. Vraj furt niekto niečo iba vymýšľal….

Paul bol zodpovedný, ale dôveroval. Aj ja som zodpovedná už 11 rokov. Všetko čo kladiem do úst čítam. Celé hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. Len tak zisťujem, že lepok môže byť aj v cukre, tekvicových jadierkach, zubných pastách, rúžoch, sójových omáčkach a inde. Aj ja však občas dôverujem. Keď chcem zažiť ten pocit, najesť sa „vonku“. Či odcestovať na dovolenku a spoľahnúť sa na personál, že moju diétu bude rešpektovať. Že keď ju poruším, lepok mi „zožiera“ kosti, či mám 80 násobne vyšší predpoklad, že zomriem na rakovinu tráviaceho traktu. Alebo ak by som bola tehotná, môžem prísť o dieťa. Alebo …


Vylúčiť lepok zo stravy je dnes trendy. Ale celiatikom to zachraňuje život! Čo by som ja dala za jeden čerstvý pšeničný rožok vytiahnutý z pece, či croissant! Nie, za život to nedám.

Ale čo dať môžem, je obrovské poďakovanie všetkým, ktorí mi pomôžu precítiť ten pocit, že sa môžem bezpečne najesť aj mimo domu. Viem, že som pri objednávaní otravná, kladiem množstvo otázok… Ale obrovská vďaka všetkým kuchárom, čašníkom či majiteľom reštaurácii  kde som sa doteraz v pokoji najedla so svojou rodinou a nepozerali po mne škaredo. Alebo ma hneď za rohom „neosierali“, že dnes už ľuďom z toho zdravého stravovania úplne šibe! Zažila som aj také. Nie o nich nepíšem, ktorí ešte nepochopili,  že celiakia s bezlepkovou diétou nie je životný štýl, ale záchrana života. No, možno by aj pochopili, keby to dnes nebolo také „trendy“.

Ďakujem aj mojim priateľom, ktorí už pár rokov bez cmukania pre mňa prestierajú bezlepkovo. Naopak, tešia sa so mnou, že to zvládli. Aj keď sa často od stola postavím a hrabem sa im v smetnom koši, medzi obalmi potravín.

A ďakujem aj britským súdom, že majiteľa reštaurácie, kde si mladý Paul posledný raz objednal jedlo odsúdili na šesť rokov väzenia. Neviem, či je to veľa alebo málo za ľudskú ľahostajnosť s následkom smrti. Ale je to od nich veľký odkaz do celého sveta. Aj k nám na Slovensko či Česko. Snáď to zaregistrovali všetci majitelia bufetov či reštaurácií , od ktorých som odišla rozcitlivená, pretože som ich „príliš obťažovala otázkou: Prosím, ste si stopercentne istý, že to jedlo bude bezlepkové?

A tiež čašníčka z istej kaviarne, kde som si objednala kávu a potrebovala som si k nej zjesť vlastnú dietetickú tyčinku, pretože som bola veľmi hladná a nemala som inú šancu. Moje vysvetlenie, že je z lekárne ju nezaujímalo. Vyhodila ma so slovami: „ Vlastné potraviny sú u nás zakázané konzumovať. Tak si kúpte náš čokoládový keksík alebo von!“

Vonku som si veru poplakala, keďže nie všetci sme trendy, ale aj naozaj chorí a vážne. Tak z bezmocnosti, keďže máme už 21. storočie a nie vždy mám aj silu odvolávať sa na Európsku chartu ľudských práv, ktorá nepovoľuje ani diskrimináciu na základe zdravotného stavu.

Viete, ešte pred 11 rokmi to však bolo iné, dnes je bezlepková diéta trendy. A nám pacientom, celiatikom, to spôsobuje vážne problémy, vážne ohrozenie, pretože personál už tých stravovacích trendov má celkom dosť.


Naozaj viem o čom píšem. Jednoducho, kto nezažil nepochopí…. Nikdy nepochopím zdravých ľudí, že si bezlepkovú diétu naordinujú bez lekára. Tú moju by som zdravému darovala zadarmo a ešte mu predplatila jedlo na rok dopredu a venovala aj invalidný dôchodok.

Môže vás zaujať:

Gastroenterológ: „Byť zdravý a vylúčiť lepok, lebo sa cítim lepšie, to určite nie!“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *