JUMBO spojilo svet ako internet. Koniec éry výnimočného lietadla aj pre tepláky

Boeing 747. Prvé širokotrupové linkové lietadlo, ktoré sa stalo najúspešnejším dopravným lietadlom v dejinách moderného letectva končí. Tohto roku dodá výrobca posledný kus a padla. Ikonický stroj s názvom Jumbo spôsobil prevrat v letectve, pretože ako prvý s dvojnásobnou kapacitou umožnil diaľkové lety širokým masám. Ľudia mohli konečne bez problémov navštíviť miesta, o akých len snívali, alebo po dlhých rokoch objať svoje rodiny bez toho, že by päťkrát prestupovali. Výroba lietadla, ktoré ako prvé umožnilo cestovať odkiaľkoľvek kamkoľvek, sa v roku 2022 končí.  

Začiatky tohto výnimočného lietadla však neboli ľahké. Napriek tomu žiadne iné podzvukové lietadlo nepredviedlo taký obrovský technický skok ako práve Jumbo 747. Cestujúci ho milovali a stalo sa výkladnou skriňou aerolínií. Reštauračná časť lietadla pripomínala skôr domácnosť alebo reštauráciu, kde si okolo stola posadala rodina či priatelia. Vedenie firmy Boeing v roku 2020 oznámilo, že posledných 16 kusov vyrobia už iba pre nákladného dopravcu UPC.

Civilní piloti lietadlo milovali. Tvrdia, že ich nikdy nenechalo v štichu a naučiť sa ho riadiť dalo za hodinu. Prirovnávali ho k internetu, lebo rovnako zmenšovalo svet a skracovalo vzdialenosti medzi ľuďmi. Uvádzajú pamätníci v britskom dokumentárnom filme JUMBO JET, 50 years in the sky, ktorý uviedla Česká televízia.

Teroristi aj párty v oblakoch

Prvý kus predstavila firma v sľubovanom termíne. Podľa hlavného konštruktéra Cliva Irvinga, keď sa 30. septembra 1968 otvorili dvere hangáru, tisíce lapali po dychu a ostalo to tak ďalších 50 rokov. Ľudia sa zrazu bez problémov dostali aj do Austrálie.

Najhoršie však bolo to, že sila lietadla sa dostala aj do hľadáčikov teroristov. Získalo si totiž obrovskú obľubu aj prezidentov, premiérov a inak významných ľudí. Podnikateľov aj rockových hviezd, časom aj obyčajných ľudí, pre ktorých to bola akási párty v oblakoch.

Do života síce sprevádzkovali dokonalý letecký motor, ktorý však vyvinuli v historicky najrýchlejšom čase. A to sa na lietadle prejavilo vážnym technickým nedostatkom, ktorý odstraňovali za pochodu. Motory sa prehrievali a občas aj rozhoreli.

Barry Latter, inžinier 747-ky prezradil, že to neboli bežné problémy, ktoré dlho nevedel vyriešiť nikto. Napriek tomu lietadlo nikdy pilotov nenechalo v štichu.

Hlavným cieľom bolo, aby Jumbo lietalo bez havárií. „Zásah bleskom či výpadok motorov, Jumbo pokračuje v lete a dopraví vás domov,“ hovorí Thomas Imrich, testovací pilot. „Boli za tým štyri motory, štyri elektrické okruhy, štyri hydraulické systémy, z ktorých každý ovláda riadiace plochy. Aj keď tri vysadia, stále máte lietadlo pod kontrolou,“ spresnil inžinier.

„Každý pilot cíti, že toto lietadlo ho nenechá v problémoch. Toto vedomie mu dáva istotu, aj keby mu išiel len jeden motor. A to sa snažíme vštepiť pilotom počas výcviku,“ hovorí Dough Brown, pilot British Airways. Ale čo ak vypadnú všetky motory?

Najväčší a najťažší vetroň na svete

Jednej júlovej noci 1982 to zistil pilot z Veľkej Británie. Kapitán Erik Boody riadil lietadlo s 236 ľuďmi z Londýna na Nový Zéland. Nad Indonéziou náhle Jumbo obklopila tma. Nevedomky vletelo do oblaku sopečného popola. Pilot  si aj po 35 rokoch pamätá každú sekundu dramatického  letu. „Palubný inžinier videl, že motoru číslo štyri pomaly klesajú otáčky. V 10 300 metroch ohlásil, že štvorka vysadila. Stále sme nevedeli čo výpadok spôsobilo. V kokpite vládol zmätok a chaos. Potom povedal trojka odišla, aj dvojka, bože… prišli sme o všetky motory. Nemohli sme tomu uveriť, ako mohli vysadiť všetky štyri motory? Zrazu sme riadili najväčší a najťažší vetroň na svete. Museli sme sa spoľahnúť na vychýrenú ovládateľnosť 747-ky. To lietadlo skvele reaguje a bolo tomu tak po celú dobu. Akoby bežali všetky štyri motory,“ spomína pilot na situáciu hrôzy, ktorá je dnes už nemysliteľná. Lety sú pri výbuchoch sopky zakázané.

Nakoniec, keď prešiel sopečným dymom, kapitán nahodil všetky motory, úspešne preletel hory a pristáli v Djakarte. „Zanechalo to mňa ohromný dojem, lebo to lietadlo ma nenechalo v štichu,“ spomína pilot.

V marci 1970 vyrábal Boeing už sedem lietadiel mesačne a dodával ich do celého sveta. Bol medzi nimi aj štátny britský dopravca BOAC, predchodca dnešných British Airways. Ich piloti veľmi rýchlo pochopili, ako sú 747-ky nespoľahlivé. Hugn Dibley  pilot British Airways spomína.

„Zúčastnil som sa prvého výcvikového kurzu, ale ako je to s pohonnými jednotkami sme zistili, až keď sme začali lietať,“ zasmeje sa pilot, ktorý na lietadlo nedá dopustiť aj keď v úvode vraj boli lietadlá priam hrozné a v kuse sa kazili. „Nebyť zakrivenia Zeme, Jumbo by sa z Londýna ani neodlepilo. Za 18 mesiacov mi motor zlyhal 22 krát!,“ zasmeje sa nad tým, že Boeing sa spoliehal na to, že Americký letecký úrad mu lietadlo odsúhlasí, lebo bolo vybavené práve množstvo zálohových funkcií, vrátane štyroch nezávislých motorov. Kapitán Erik Boody vysvetlil, že letieť sa tak dalo aj na jeden motor a keď nejaký zlyhal, bolo to podľa neho len mrzuté, ale nič hrozné.

Milovali ho aj teroristi

Lietadlo nemalo čo do kapacity aj vzdialenosti konkurenciu. Kľúčom k ekonomickej úspešnosti bola veľkosť lietadla, do ktorého sa vošlo aj 450 cestujúcich. Čo však komplikovalo bezpečnostné kontroly na letiskách. Teroristi si totiž v 70. rokoch začali uvedomovať silu lietadiel. Ak sa zmocnili iba jedného, zasiahlo to celý svet. Únosy Jumba sa stali aj hlavnou taktikov teroristov zo Stredného Východu. Za jeden rok sa ich zmocnili niekoľkokrát. Pilotov donútili k zmene trasy, zajali cestujúcich a v niektorých prípadoch lietadlo zničili. Dostať sa do kokpitu v 70 rokoch bolo totiž jednoduché. Stačilo potlačiť kľučku.

V septembri 1970 sa Jumbo 747 stalo cieľom palestínskych radikálov. Na letisku v Amsterdame uniesli let PAN AM  93 so 169 ľuďmi. Lietadlo mierilo do New Yorku (NY). Odklonili ho do Bejrútu, kde naložili výbušniny postačujúce k zničeniu stroja. Potom doleteli do Káhiry, kde ho chceli zničiť. Cestujúcim a posádke dali na záchranu 90 sekúnd. Ľudí zachránila dokonalá nacvičená  evakuácia Jumba, ktorú personál trénoval zodpovedne. „Zošmyknite sa kĺzačkou a urýchlene sa vzdiaľte od lietadla,“ ozývalo sa lietadlom. Znie to neuveriteľne, ale posádke sa podarilo za minútu a pol evakuovať celé lietadlo. A podľa svedkov, zápalné šnúry výbušnín začali horieť keď boli ľudia ešte na palube.

Napriek stúpajúcim hrozbám, veľkosť a schopnosti lietadla priťahovali množstvo pasažierov. Ceny leteniek, ktoré boli dovtedy pre bežne pracujúcich  nedostupné, boli zrazu na dosah. Iba za prvý rok prepravili šesť miliónov cestujúcich a nalietali 115 miliónov kilometrov. Spiatočná letenka z Londýna do NY vyšla na 103 libier. Jumbo bolo budúcnosťou podzvukového letectva.

Za 53 rokov ich vyrobila firma viac ako 1500 kusov. Napriek tomu sa ich výroba takmer zastavila. Po roku ho totiž porazilo nové nadzvukové francúzsko-britské lietadlo Concorde.

Americká vláda zaplatila 1,5 miliardy dolárov, aby mu Boeing vyvinul súpera. Projekt sa však nikde neposúval, až ho po roku zastavili. Firma musela prepustiť 2/3 zamestnancov, asi 60 tisíc ľudí. V okolí Seattlu, kde bol Boeing najväčším zamestnávateľom, nastali temné časy. Historik Boeingov Michael Lombardi spomína, ako vtedy realitní makléri vyvesili billboard: „Kto bude zo Seattlu odchádzať posledný, nech zhasne.“

Po krachu nadzvukového projektu Concorde predali za krátky čas 100 kusov 747-čiek. Pomohlo aj vylepšenie motorov. Iba za prvé tri roky preplavili tieto lietadlá 35 miliónov ľudí. Éra Jumba sa rozbehla naplno. Predaných sedadiel však začalo ubúdať. Letenky boli stále drahé.  

Obývačka v oblakoch na úkor sedadiel

Piloti hovoria, že dať Jumbo na zem je ako pristávanie v paneláku, v ktorom sedíte na druhom alebo treťom poschodí. Napriek tomu ho radi volajú čiperným lietadlom, s ktorým sa dali predvádzať slušné kúsky. Pokaziť s ním pristávanie vraj ani nešlo. Pristávali na dvakrát, lebo pasažieri v prvej triede sa sťažovali, že keď sa kolesá dotknú zeme, je to hrôza. Prvé dve uličky v lietadle v leteckej histórii pomohli, že sa už tak ľudia netlačili a aj majitelia najlacnejších leteniek cestovali pohodlne. Pochvaľoval si to aj personál.

Letecký historik Michael Lombardi spomína, že páni si obliekli najlepšie obleky a saká, dámy najlepšie šaty. Anglický jazdecký štýl rovnošiat palubného personálu s bielymi rukavičkami sa preslávil po celom svete. Vo svojej dobe boli prelomové aj zábavné programy a premietanie filmov na plátno. Reklamy vtedy používali slogan: obývačka v oblakoch. Turistická trieda spoznala novú úroveň cestovania.

Na hornú luxusnú palubu mali prístup iba cestujúci prvej triedy. Preslávené točité schodisko bolo jedinečným architektonickým prvkom. Dough Brown, pilot British Arways povedal, že pre mnohých cestujúcich predstavovali schody do neba. Horná paluba dodala lietadlu jeho charakteristický hrb na trupe, ktorý sa stal ikonou umeleckého tvaru mašiny.  

Na exkluzívnych priestoroch druhého poschodia sa architekti vybúrili. Niektoré aerolínie tam umiestnili aj piano. Cestujúci sedávali aj pri bare, v ruke pohárik s miešaným nápojom a cigaretou. Bývalo tam živo aj zafajčene, spomínajú na letušky dodnes. Niektoré letecké spoločnosti tam vytvorili reštaurácie na úrovni najdrahších na zemi. Pan Am urobili z hornej paluby výstavné apartmán za 23 miliónov dolárov a British Airways začali hovoriť o klubovej triede. Zatiaľ čo dole sedeli ľudia v pohodlí domova, hore si užíval elitný klub.

Zníženie cien leteniek nielen roztočili turizmus, ale ľudia začali viac navštevovať aj príbuzných. Zabezpečili to nádrže na 160 ton paliva, takže už ani do Austrálie sa nemuselo prestupovať päťkrát.  Cesta z Londýna do Sydney sa skrátila z 34 hodín na 25 s dvoma medzipristátiami. V polovici 70 rokov bola 747-ka vlajkovou loďou všetkých najvýznamnejších leteckých spoločností na svete. Ich nadvláda sa zdala neotrasiteľná.

Hrozba teplákov a pohodlia inak

V roku 1977 však boli na dnešné pomery letenky pridrahé, ale konkurencia prakticky neexistovala. Až…

„Je mi jedno aké máte ceny, moje sú najnižšie pri zachovaní rovnakej kvality a pohodlia,“ povedal Freddie Laker, ktorý sa prezentoval ako obyčajný človek a ľudia sa s ním stotožňovali. Podnikavý obchodník, ktorý začal organizovať charterové lety z južného Anglicka do Európy sa od roku 1971 usiloval o povolenie na lacné nízkonákladové lety aj cez Atlantik. Loboval za to šesť rokov, až kým sa mu to nepodarilo. A tak spustil lety bez rezervácie z Londýna až do NY. Jednosmerná letenka za 59 libier bola o dve tretiny lacnejšia ako u iných.  Skytrain odštartovali novú éru lietania: hlavne lacno. Výrazne to ohrozilo aj 747-čky. Letecké spoločnosti robili všetko preto, aby jeho linky zablokovali. Neuspeli a ostala im jediná možnosť, znížiť ceny vlastných leteniek, aj keď jeho ceny označovali za nereálne. Však aj skrachoval.

Lora Ford, bývalá letuška Pan Am spomína na časy, odkedy je už v letectve všetko inak: „Dovtedy sa súťažilo o imidž a zrazu išlo o to, kto má najlacnejšie letenky.“ Od tej chvíle tak lietanie získalo úplne inú podobu.

V lietadlách Jumbo sa objavilo čoraz viac nepredaných sedadiel. Prázdny priestor 747-ky začali zapĺňať sedadlami, ktoré predtým ustúpili luxusu. A zrazu do lietadiel nastupovali ľudia v rifliach alebo teplákoch. Zachrániť to mala aj nová generácia Jumba 747-300. Novinka bola o sedem metrov dlhšia a jej kapacita bola 600 miest, o 150 viac. Slávne točité schodisko nahradili rovným, aby získali viac miesta pre sedadlá. Začiatkom 80. rokov bývali všetky lety už rezervované do posledného miesta. Kým dovtedy cestovala vyššia a stredná trieda, zrazu sa v lietadlách objavili aj ľudia, ktorí na to dovtedy nemali. Luxusné služby ostali v oveľa menšom rozsahu.

Záchranca Sir Richard Charles Nicholas Branson

V roku 1982 skrachovali prvé nízkonákladové aerolínie. Lietadlu pomohlo aj to, že o dva roky neskôr sa objavil mimoriadne charizmatický podnikateľ, ktorý chcel prevádzkovať jedine 747-ky. Sir Richard Charles Nicholas Branson je britský podnikateľ, miliardár a humanista, známy aj ako majiteľ značky Virgin, ktorá zahŕňa viac ako 400 spoločností. Do letectva prišiel z hudobnej brandže. Jeho spoločnosť bola niečo ako lietajúce MTV, zábava, rock and roll a dešpekt k autoritám, takto na jeho prvé kroky v podnikaní spomínajú letušky. Bola to letecká spoločnosť, ktorá bola nová a nehrala podľa pravidiel. Na jeho palubách panovala neviazaná atmosféra a človek mal pocit, akoby sa cestou na dovolenku zastavil na spoločenskej akcii, spomína v dokumente jedna z letušiek. Jeho lety ešte viac spopularizovali obrovské lietadlá.  

Nové technické úpravy Jumba umožňovali lietať stále ďalej a pohodlnejšie. Do konca desaťročia dokázali na jeden ťah preletieť tretinu zemegule. Preto si ho vybrali aj mnohé hlavy štátov. Preslávili ho najmä americkí prezidenti. Firma v roku 1990 predstavila špeciálny model Jumbo „Air Force One“. S letovými nákladmi 250 tisíc dolárov za hodinu umožňuje pasažierom na palube prežiť jadrový konflikt. Môže tankovať za letu a je vybavené špičkovými obrannými systémami. Kým toto lietadlo užíva americký prezident dodnes, bežní Američania nim už nelietajú.

S nástupom nových hospodárnejších lietadiel, veľké letecké spoločnosti odstúpili od ich prevádzky do roku 2017. Budúcnosť majú už iba pri nákladnej preprave. V osobnej doprave aj tak nemalo Jumbo konkurenciu pol storočia. Veď prepravilo po celej Zemi päť miliárd ľudí. Jeho posledná verzia bola nasadená v roku 2012. Tip 747-8 s predĺženým trupom sa stal najväčším dopravným lietadlom na svete. Počet objednávok dosiahol číslo 150. V civilnej preprave majú už prednosť menšie a hospodárnejšie verzie. Dnes ich vo svete lieta už iba okolo 500 oproti tisícke z konca 90. rokov.

Na cintoríne lietadiel

2/3 z týchto mimoriadne bezpečných strojov skončili v šrote, odpísané alebo zakonzervované. Miestom ich posledného odpočinku sú najčastejšie letecké cintoríny v púšti v Arizone a Kalifornii. Niektoré ešte rozoberajú na náhradné diely.

Mark Gregori , CEO Air Salvage z britského letiska, kde ich rozoberajú na náhradné diely v dokumente povedal, že za 22 rokov rozmontovali asi 700 lietadiel, z nich 50 boli práve 747. „Bohužiaľ, množstvo strojov, ktoré sa vo svete takto spracovávajú prevyšuje počet tých, ktoré sú v prevádzke a to hovorí samé za seba,“ hovorí. Najcennejšie súčiastky získavajú demontážou pilotnej kabíny. Medzi pomerne drahé patria aj sedadlá pilotov. Pilotné páky často predávajú pilotom alebo zberateľom.

Boeing 747 však zďaleka ešte nie je odpísaný. Jeho konštruktéri totiž od úplného začiatku počítali s dvojitým využitím. Zvýšený kokpit a odklápací nos z neho robia vyhľadávané nákladné lietadlo. Veď jeho nákladný priestor meria 53 metrov. S výškou troch metrov je to pre nákladnú dopravu výnimočný priestor. A práve predný odklápací nos až o 90 stupňov umožňujú pohodlne naložiť aj dlhé nadrozmerné zásielky.

Zdroj: JUMBO JET, 50 years in the sky/2018

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)