Otvorený list prezidentke SR: „Spomínali ste, že chcete byť prezidentkou všetkých občanov a občianok.“

dalito.sk/Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prehliadky Čestnej stráže po príchode do Prezidentského paláca v Bratislave 15. júna 2019 počas inaugurácie/ FOTO TASR - Michal Svítok
DALITO -

Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky,

obraciam sa na Vás ako na najvyššieho ústavného činiteľa, hlavu Slovenskej republiky, najvyššiu veliteľku ozbrojených síl, v neposlednom rade na ženu a matku.

Keď ste sa uchádzali o funkciu prezidentky republiky, spomínali ste, že chcete byť prezidentkou všetkých občanov a občianok. Keď ste zložili sľub do rúk predsedu Ústavného súdu, stali ste sa prezidentkou všetkých občanov. Sľúbili ste, že sa budete usilovať byť prezidentkou všetkých občanov v inom, oveľa obsažnejšom zmysle.

Ponúkli ste odbornosť, ponúkli ste cit, rozum, srdce a ruky. Vo svojom inauguračnom prejave ste všetkým občanom Slovenskej republiky sľúbili, že budete slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike a službu, ku ktorej ste sa zaviazali, vnímate ako zodpovednosť.

Dnes, 19. mája 2020 v rozhovore premiéra Igora Matoviča v rádiu Expres, ktorá sa týkala spustenia smart karantény, som však počula vyhlásenie premiéra, ktoré ma ako občianku Slovenskej republiky, matku a ženu hlboko urazilo.

Dokázala som prehliadať jeho prešľapy, ktoré produkuje na Facebooku, hoci štátnik, za ktorého sa premiér iba vydáva, by mal najskôr premýšľať, až následne hovoriť a písať. Jedno z jeho posledných nevkusných vyjadrení na Facebooku na adresu 100. výročia narodenín pápeža Jána Pavla II. som už ťažko prehĺtala, ale po jeho relácii v rádiu Expres, som hlboko pobúrená a myslím si, že nie som jediná.

Som žena v strednom veku a pre to, aby mohlo moje dieťa študovať – podotýkam, že na Slovensku, bola som nútená odísť pracovať do Rakúska. V pravidelných intervaloch sa vraciam domov, na Slovensko, utrácam zarobené peniaze doma, na Slovensku, dane platím doma, na Slovensku, odvody do poisťovní uhrádzam doma, na Slovensku.

Akceptovala som uzatvorenie štátnych hraníc, ostala som v zahraničí a na základe množstva informácií a fotografického materiálu zo zariadení, ktoré sa honosne nazývajú “štátna karanténa” som vydržala a čakala na moment ukončenia povinnosti ísť do “detenčného centra”, navyše mnou plateného.

Keď mali byť parlamentné voľby, vyzýval “budúci premiér” Slovákov v zahraničí, aby išli voliť. Vtedy sme my, pracujúci v zahraničí, využili či už možnosť písomného hlasovania, alebo osobnej účasti a voliť sme prišli.

Dnes sme postrachom, odsunutí, odsúdeniahodní, priam “nákazliví”, navyše podľa vyjadrenia už “súčasného premiéra” sa nechce tento pán nechať citujem: “vyrušovať krikľúňmi zboku alebo spoza plotu, kričiacich, ísť v duchu takéhoto, ako sa hovorí psy štekajú karavána ide ďalej“.

Je neakceptovateľné, aby sa zamestnanec v akejkoľvek vrcholovej funkcii štátu, platený z daní občanov Slovenskej republiky, či už pracujúcich doma, alebo v zahraničí, vyjadroval takýmto slovníkom! Je neakceptovateľné, aby sa takýto človek prezentoval na oficiálnej stránke trápnymi komentármi, fotkami s reďkovkami, starými topánkami! Zhadzuje tak nielen seba, ale znižuje vážnosť štátnych inštitúcií, vlády SR a v neposlednom rade Vás, ako prezidentky Slovenskej republiky.

Žiadam Vás, pani prezidentka, a prosím, aby ste v mene slovenského národa, v mene všetkých etnických skupín, splnili svoj sľub, ktorý ste pri inaugurácii dali.

Chceme mať dôstojnú vládu, slušnú, múdru a reprezentatívnu. Urážanie nás, občanov Slovenskej republiky, môže viesť k trestnému oznámeniu za urážku na cti. Určite by som toho vedela napísať viac, ale pre dnes je vyjadrenie I. Matoviča, ktorého za premiéra už nepovažujem, vrcholom, ktorý som Vám chcela odkomunikovať.

Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky, viem, že máte oklieštené kompetencie, ale myslím si, že historicky, za posledných niekoľko desiatok rokov, najrozdelenejší slovenský národ aký si pamätám, si zaslúži, aby ste „ich“ spoza hraníc spomenuli aspoň raz, aspoň jediný raz a tým možno opäť ako tak spojili rodiny a blízkych, lebo áno, všetci by sme mali byť srdcom spolu.

S pozdravom

slovenská matka Zuzana Móroczová