Prezidentka Čaputová mlčí, na prosby slovenských občanov o pomoc nereaguje

Vážená pani prezidentka,

so všetkou úctou k Vašej funkcii by som sa chcela len na krátko spýtať, Vy sa naozaj na to porušovanie základných ľudských práv môžete len tak mlčky prizerať?

Na svojom FB ste včera napísali: „Odnesme si z krízy skúsenosť, že so solidaritou a vzájomnou pomocou zvládneme aj tie najväčšie výzvy. Som hrdá na to, že sa vieme postaviť jeden za druhého….”

Na svojej fotografii máte hešteg „ #srdcomspolu“. Ja si však ako občianka Slovenskej republiky predstavujem to srdcom spolu úplne inak. Ako Európsku úniu, ktorá je aj o spolupatričnosť a porozumení.

Ak dnes premiér SR Igor Matovič (OĽANO) povie, že Slováci už môžu o pár dní na 24 hodín do 8 krajín Európskej únie vycestovať neobmedzene len tak a bez akýchkoľvek obmedzení sa vrátiť domov, prečo to nemôžu urobiť takí istí občania Slovenskej republiky, ktorí ostali za hranicami, a ktorých Slovenská republika naďalej proti ich vôli deportuje do povinných štátnych karantén, kde ich ohrozujú denne na životoch?

Vážená pani prezidentka, aký je prosím rozdiel medzi občanmi SR a občanmi SR? Pred voľbami ste ich predsa ešte 13. februára 2020 na FB  vyzývali:

„Pred časom som podporila iniciatívu Srdcom doma, ktorá pozývala našich občanov žijúcich mimo Slovenska, aby sa zúčastnili volieb. Je to dobrá iniciatíva, lebo je dôležité voliť – z Bratislavy, z ktoréhokoľvek slovenského mesta alebo dediny a rovnako aj zo zahraničia. Všetci zodpovední apelujú najmä na našich mladých ľudí, ktorí žijú a študujú v zahraničí, aby sa raz vrátili domov. Potrebujeme váš talent a potrebujeme vaše skúsenosti. Keď sa uchádzame o váš prínos pre Slovensko, tak by sme mali rešpektovať aj vaše názory a postoje. Aj tie, ktoré vyjadríte vo voľbách.

Počúvame dnes, že nie ku všetkým, ktorí ste o voľbu zo zahraničia v zákonnej lehote požiadali, sa hlasovacie lístky dostali, prípadne sa dostali nekompletné. Využite všetky možnosti, ako sa zúčastniť volieb, vrátane zaslania žiadosti o opätovné doručenie lístkov orgánu, ktorý ste o voľbu požiadali. My všetci sme Slovensko a my všetci môžeme 29. februára ovplyvniť jeho budúcnosť.“

Dnes ticho mlčíte, až je to ohlušujúce. Čo sa zmenilo? Čo je inak, že tí, pre Slovensko mimoriadne dôležití zrazu nemôžu ani s negatívnom testom pricestovať domov a ani na 24 hodinovú otočku si aspoň zobrať lieky, vypnúť plynový kotol  v domovoch, pozdraviť najbližších a odísť späť? Čo je inak? Čo sa s Vami stalo, že tak zrazu ohlušujúco mlčíte pri základných ľudských právach?

Naozaj ste už na nich zabudli na druhý deň po parlamentných voľbách 29. februára 2020? Prečo nemajú právo už na nič a mnohým ostali len dve práva? Napríklad platiť dane a odvody, lebo nič iné im počas pandémie slovenská vláda aj s vašou rukou podpísanými zákonmi nenechala?

Vážená pani prezidentka, to vaše ticho ohľadom rozdeľovania Slovákov na dve skupiny, vhodní a nevhodní, je až ohromujúce.

Viem, že zúfalí slovenskí občania píšu aj Vám a prosia Vás o pomoc. Viem však aj to, že na ich prosby o pomoc nereagujete. Absolútne, vôbec. A tak píšu prezidentom krajín kde ostali visieť, alebo predsedom vlády krajín EÚ, aby im pomohli. Áno, aj pocit ich bezmocnosti je ohromujúci. Rovnako, ako vaše ticho.

Iba do redakcie Dalito prišlo za 24 hodín niekoľko zúfalých mailov zúfalých občanov, ktorí sa museli podvoliť a nechať sa deportovať do štátnych karanténnych zariadení. Ich príbehy sú šialené, ale Vy o nich viete, písali aj Vám, len im nikto neodpovedal.

Vážená pani prezidentka, Vy sa naozaj na to len tak môžete pozerať? Kým Vy  podpisujete „špicľovacie“ zákony o (ne)inteligentnej karanténe, kým počúvate verejnú ochrankyňu práv, ktorá v týchto mesiacoch takmer nič iné nerobí, len sa snaží pomôcť zúfalým občanom, ktorých nová vláda ponižuje nielen nebezpečnou štátnou karanténou dokonca aj keď majú potvrdenie o negatívnom teste zo zahraničia, Vy mlčíte. A verte, to vaše mlčanie, to ticho je čím ďalej, tým viac ohromujúce.

Téma deportácií slovenských občanov spoza hraníc sa už z médií vytráca. Viac letia témy, kto vráti peniaze za zaplatené dovolenky, či sa bude alebo nebude dať nakupovať v nedeľu, či …. Ide z toho strach. Lebo kdesi už bez záujmu je ešte kričiaca, či skôr prosiaca „menšina“, ktorú si už prestávajú mnohí všímať.

Tak mi napadlo, koľko zahraničných Slovákov by Vaše výzvy, aby prišli voliť pretože rozhodujú o budúcnosti Slovenska, vypočuli aj dnes?

Vážená pani prezidentka, osobne ste si v Poľsku vypočuli odkaz preživšieho Mariana Turského, ktorý prežil Osvienčim aj dva pochody smrti. 27. januára 2020 ani netušil, akú obrovskú aktuálnosť získa jeho prejav na Slovensku po 6. marci. Slová o nebezpečnej aj novodobej ľahostajnosti, ktorá podľa vášho Facebooku zasiahli aj Vás. Spomínate si na ten jeho prejav a odkaz?

„Nebuďte ľahostajní, keď vidíte, že je minulosť ohýbaná podľa potrieb súčasnej politiky. Nebuďte ľahostajní, keď bude akákoľvek menšina diskriminovaná, lebo podstatou demokracie je to, že väčšina vládne, ale demokracia stojí na tom, že práva menšín musia byť zároveň chránené. Nebuďte ľahostajní, keď akákoľvek vláda bude narušovať prijaté spoločenské pravidlá, ktoré existujú. Buďte verní 11. prikázaniu:  Nebuď ľahostajný!, pretože pokiaľ  nie, ani nebudeš vedieť, ako na tvojich potomkov nakoniec spadne z neba ten nejaký Auschwitz,“ ukončil svoju reč 27. januára 2020 Marian Turski, preživší aj koncentračného tábora Osvienčim. (celý prejav)

29. januára 2020 ste okrem iného o 11. prikázaní napísali, že” neporušme jedenáste prikázanie, nebuďme ľahostajní ani 29. februára. Spolu to dokážeme.” Spomínate?

Vážená pani prezidentka, želám Vám, aby ste nikdy, nikdy v živote nezažili to, čo dnes prežívajú desaťtisíce slovenských občanov na tej nesprávne strane slovenskej hranice. Hlavne tú ľahostajnosť a mlčanie.

S úctou Lucia Tomečková