Podnikanie a zamestnanie

Stále viac Slovákov sa už domov nevracia. Aj počas dôchodku ostávajú v zahraničí

odchod do dôchodku

Pandémia Covid-19 spustila zmeny v spoločnosti, ktoré budú mať dlhodobý dopad. Poznačila všetky jej oblasti. Kým počet krátkodobo pracujúcich v zahraničí  sa znížil, počet vyplácaných dôchodkov do krajín EÚ a EHP mierne každoročne stúpa. Najviac (cca 30 %) dôchodkov z ČR putuje každoročne na Slovensko, zo Slovenska do Čiech polovica (cca 50 %) zo všetkých vyplácaných dôchodkov. V rámci európskych krajín pracovali Slováci najmä v Rakúsku (32,4 tis. osôb), ich počet však medziročne výrazne klesol (o 12,2 tis. osôb).

Naopak, zvýšil sa počet pracujúcich v Nemecku. Za prácou do zahraničia odchádzali predovšetkým pracujúci z krajov východného Slovenska. V ČR viac ako dve tretiny všetkých podnikateľov – cudzincov predstavujú štátny príslušníci Ukrajiny (24 155), Vietnamu (20 505) a Slovenska (20 253).

Dôchodky – situácia v SR za posledné tri roky

Sociálna poisťovňa SR každý mesiac vypláca dôchodkové dávky nielen na Slovensko, ale aj do zahraničia. Z celkového počtu vyplácaných dôchodkov dôchodky smerujúce za hranice predstavujú takmer 2 %. Ich počet počas posledného obdobia postupne rástol. „Počet vyplácaných dôchodkov do krajín EÚ a EHP mierne každoročne stúpa – v septembri 2021 Sociálna poisťovňa do týchto krajín poslala viac ako 28 tisíc dávok, z toho polovica – 14 tisíc  smerovala do Českej republiky. Do krajín mimo EÚ išlo za 2 štvrťrok 2021 takmer 3 700 dôchodkových dávok,“ informovala Zuzana Dvoráková, poverená riaditeľka Ústredia Sociálnej poisťovne SR.


Počty vyplácaných dôchodkov do zahraničia

Štandardne platí, že do krajín, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, sa dôchodky vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách, vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Musia dokázať, že žijú

Potvrdenie o žití sa predkladá štyrikrát do roka a to vždy k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru kalendárneho roka. Do štátov, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, sa dôchodky vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch. Potvrdenie o žití sa predkladá jedenkrát ročne a to k 31. januáru daného roka.

K 31. októbru 2021 bolo evidovaných 32 034 pravidelne mesačne vyplácaných dôchodkov do zahraničia, čo je o 1 295 viac ako 31.októbra predošlého roka (30 739).K 31. októbru 2019 bolo evidovaných ešte menej (28 968) pravidelne mesačne vyplácaných dôchodkov do zahraničia. Štatistické porovnanie výplaty dôchodkov do cudziny za posledné tri roky – do krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), osobitne do ČR i do ostatných krajín mimo EÚ a to aj spolu s ich triedením podľa druhu vyplácanej dôchodkovej dávky uvádzame v grafe. „Údaje podľa pohlavia v tejto agende nespracúvame,“ dodala pre Dalito.sk Dvoráková.


V roku 2021 (k 31.októbru) tak Sociálna poisťovňa SR celkovo eviduje 316 459 pravidelne vyplácaných dôchodkov do krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EÚ a EHS), čo je oproti predchádzajúcemu roku k rovnakému dátumu o 14 362 vyplatených dôchodkov do cudziny viac.

Počet dôchodkov posielaných do zahraničia tak každomesačne a aj každoročne rastie.

Ekonomické aktivity cudzincov v SR

Štatistické údaje o zamestnávaní cudzincov na území SR pravidelne poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Každý mesiac uverejňuje prehľad o zamestnaných občanoch EÚ a príslušníkoch tretích krajín rozdelených podľa toho, či majú na území SR udelené povolenie na zamestnanie alebo sa mohli zamestnať aj bez tohto povolenia. 

Prehľady ústredia práce sú rozdelené podľa štátnej príslušnosti cudzincov, podľa stupňa ich vzdelania, podľa okresu vykonávania pracovnej činnosti, dĺžky trvania pracovného pomeru, a podľa vykonávanej profesie.

Pre porovnanie so štatistikami Úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ Ministerstva vnútra SR (ďalej len ÚHCP), podľa ústredia ku koncu roka 2020 pracovalo na Slovensku 39 075 štátnych príslušníkov tretej krajiny (ďalej len ŠPTK) a to (24 169 ŠPTK s udeleným povolením na zamestnanie a 14 906 ŠPTK s informačnou kartou) a 32 114 občanov z iných krajín EÚ. Spolu bolo ku koncu roka 2020 na Slovensku zamestnaných 69 012 cudzincov, najviac z nich bolo z Ukrajiny. Z analýzy štatistík tiež vyplýva, že celkový počet cudzincov na území SR bol ku koncu roka 2020 zrejme vyšší ako počet cudzincov, ktorých uvádza ÚHCP (150 000), nakoľko nie každý pracujúci cudzinec sa nevyhnutne objaví v štatistike ÚHCP a naopak, nie každý cudzinec s pobytom v SR pracuje.

Počet cudzincov na Slovensku tak výrazne narastá, od roku 2010 sa viac ako zdvojnásobil. Postupne sa tak začínajú stávať bežnou súčasťou spoločnosti – sú našimi susedmi, spolupracovníkmi, priateľmi alebo členmi našich rodín. Nepochybne, ich zapojenie do spoločnosti závisí predovšetkým od toho, aké legislatívne podmienky im naša krajina vytvorí a nakoľko ich medzi seba prijme.

Na druhej strane, druhá vlna pandémie sa napriek prijatým opatreniam výrazne podpísala pod celkový vývoj na trhu práce. Ako uvádza Štatistický úrad SR, pokles zamestnanosti podľa Výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len VZPS) sa od 2. štvrťroka spomaľoval a na konci roka 2020 bol na úrovni 2 %. Na trhu práce tak bolo celkovo 2 538,9 tis. pracujúcich, oproti 4. štvrťroku 2019 sa ich počet znížil o 52,3 tis. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila o 2,5 tis. (o 0,1 %) na 2 526,3 tis. osôb. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,7 % na 2 420,8 tis. osôb.

Medziročný pokles počtu v zahraničí pracujúcich osôb pretrváva na Slovensku už štyri roky, nepriaznivá epidemiologická situácia a s ňou spojené obmedzenia takýto vývoj v roku 2020 ešte viac podporili. Tempo medziročného poklesu sa na konci roka zrýchlilo na 8,5 %, za prácou do zahraničia tak odchádzalo o 11 tis. osôb menej ako v rovnakom období roka 2019. Ich celkový počet sa vo 4. štvrťroku 2020 medziročne znížil na 118,1 tis. osôb. Pracovné uplatnenie našli hlavne v stavebníctve (40,9 tis. osôb), medziročne sa ich počet zvýšil o 11,6 tis. osôb. V priemysle bolo zamestnaných 24,1 tis. osôb (pokles o 9,9 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci 19,8 tis. osôb (pokles o 7,8 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali Slováci najmä v Rakúsku (32,4 tis. osôb), ich počet však medziročne výrazne klesol o 12,2 tis. osôb. Naopak, zvýšil sa počet pracujúcich v Nemecku o 3,9 tis. na 25,7 tis. osôb. Prácu v zahraničí našlo najviac pracujúcich pochádzajúcich z Prešovského kraja (30 tis. osôb).

V rámci Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré je zdrojom dát k zamestnanosti (vrátane zamestnanosti v zahraničí) Štatistický úrad uverejňuje aj štruktúru krajín kam dochádzajú osoby za prácou – krátkodobá migrácia za prácou do zahraničia (od roku 2021). Ako uvádza hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová: „Súčasne upozorňujeme, že nejde o vyčerpávajúce počty ľudí pracujúcich v zahraničí, pretože zverejnené dáta hovoria o pracujúcich v zahraničí do jedného roka (nezachytávajú tých, ktorí tam pracujú dlhšie).Taktiež ide o zisťovanie realizované na Slovensku, teda súčasťou dát sú len tie osoby pracujúce v zahraničí, o ktorých sa podarilo získať informácie, napríklad vďaka rodinným príslušníkom v SR“.

Okrem toho zmenou legislatívy EÚ došlo k významným metodickým zmenám vo VZPS a údaje od roku 2021 nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia, nie je možné ich teda porovnávať v dlhšom časovom rade.

Dôchodky – situácia v ČR za posledné tri roky

Česká správa sociálního zabezpečení k 30. septembru 2021 evidovala 100 414 dôchodcov s výplatou do zahraničia – z toho 53 085 žien a 47 329 mužov, čomu zodpovedá 104 336 vyplatených dôchodkov. Z hľadiska druhu dôchodku ide v najväčšej miere o starobné dôchodky  – k 30.septembru 2021 v počte 78  684, vdovské – v počte 12 334, invalidné – v počte 10 338, vdovecké – v počte 1 528 a sirotské v počte 1 452 vyplatených dôchodkov do zahraničia. Každoročne viac dôchodkov vyplácaných do zahraničia dostávajú ženy. K decembru roku 2020 bol počet dôchodcov s výplatou do zahraničia o 422 menší, t.j. 99 992, čomu zodpovedná 103 904 vyplatených dôchodkov (t.j. o 432 dôchodkov menej). V roku 2019 čísla boli ešte menšie, počet dôchodcov činil 98 272, čomu zodpovedá 102 131 vyplatených dôchodkov do zahraničia.

Keď sa pozrieme ešte viac do minulosti, od roku 2002 až 2020 počet dôchodcov a aj počet vyplatených dôchodkov s výplatou do zahraničia každoročne stúpa.

Najviac dôchodkov z ČR putuje každoročne na Slovensko – k septembru 2021 bolo vyplatených 36 650 dôchodkov, k decembru 2020 ich bolo 36 137 a za rok 2019 bol ich počet 35 151.

Druhým najčastejším štátom kam putujú české dôchodky je Nemecko (niečo cez 19.tis.), nasleduje Poľsko (s počtom dôchodcov cez 16.tis.) a Kanada (niečo cez 4.tis.). Prehľad počtu dôchodcov s výplatou do zahraničia podľa štátu trvalého bydliska (prvých 15 štátov) nájdete v Štatistických ročenkách z oblasti dôchodkového poistenia.

Ekonomické aktivity cudzincov v ČR

K 31. 12. 2020 bolo úradmi práce ČR evidovaných v postavení zamestnancov celkom 644 164 cudzincov – z toho 390 058 občanov členských štátov EÚ/EHP a Švajčiarska vrátane ich rodinných príslušníkov a 254 106 cudzincov z tretích krajín, z ktorých v 109 790 prípadoch išlo o zahraničných pracovníkov, ktorí na trh práce vstupujú na základe pracovného povolenia (zamestnanecká či modrá karta, povolenie na zamestnanie).

Zo štátov mimo EÚ mali na trhu práce tradične najvyššie zastúpenie štátni príslušníci Ukrajiny (159 468), Ruska (17 236) a Vietnamu (14 401). Zo štátov EÚ/EHP a Švajčiarska boli najviac zastúpení štátni príslušníci Slovenska (204 294), Poľska (46 567), Rumunska (45 363) a Bulharska (37 145). Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR evidovalo v roku 2020 celkom 97 803 podnikateľov cudzincov, ktorí mali registrovaných 131 155 živnostenských oprávnení. Medzi podnikateľmi-cudzincami bolo najviac štátnych príslušníkov Ukrajiny (24 155), Vietnamu (20 505) a Slovenska (20 253). Tieto tri štátne príslušnosti predstavujú viac ako dve tretiny všetkých podnikateľov – cudzincov.

Tieto tri štátne príslušnosti tvoria cez 66 % všetkých podnikateľov-cudzincov. V rámci TOP 10 došlo k najväčšiemu nárastu v absolútnych číslach v prípade Ukrajiny (+1 231) a Slovenska (+ 1 218), v percentuálnych hodnotách potom v prípade Rumunska (+11,8 %) a Ruska (+9,2 %). Naopak pokles bol v rámci TOP 10 zaznamenaný iba u občanov Vietnamu (-228) a Spojených štátov amerických (-23).

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu, alebo sa zapojte do vianočnej súťaže Dalito)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *