Osobné príbehy

Slováci odovzdávajú občianstvo častejšie ako Česi. Slovensku občania na vlastnú žiadosť ubúdajú, Česku pribúdajú

Chyba nie je v bojazlivých advokátoch ale v nefunkčnom súdnom systéme.“
  • Odovzdávanie občianstva počas pandémie,
  • dôvody opustenia krajiny,
  • Slovensko trpí významným únikom mozgov,
  • Slovensko občianstvo odmieta, Česko prideľuje,
  • Slováci chcú žiť najčastejšie v Česku.

Takmer 5% obyvateľov Európskej únie žije inde ako sa narodili. V inej členskej krajine ako tej, kde majú občianstvo, žije 13,3 milióna občanov EÚ. 32 rokov od pádu socializmu 50 % mladých vzdelaných Slovákov uvažuje o odchode zo Slovenska.

Napríklad Andrea odišla zo Slovenska počas pandémie. Nie za lepší životom, ale hodnotami aj pre väčší pocit bezpečia. Martin zasa odovzdal slovenské občianstvo, lebo v Škandinávii prijal nové. Jednoducho to tak cítil, lebo na Severe žije už dlho a hodnoty spoločnosti sú mu tu blízke. Zuzana zasa odišla do USA, lebo sa tam viac mohla pracovne rozvíjať, Andrej zo Slovenska zasa podnikať bez korupcie. Niektorí opustili Slovensko mladí, iní odišli po 50-tke.  

Mnohí odišli za hranice za kvalitnejším vzdelaním, prácou, láskou ale aj hodnotami, ktoré na Slovensku nenašli. Niektorí z nich sa vzdali občianstva a prijali nové, iní naopak o slovenské neúspešne žiadajú roky.


„Keď sa ma niekto spýta, prečo nemám slovenské občianstvo, tak mu poviem, že mi ho otec nikdy nevybavil,píše vo svojom blogu Erika, ktorá má mamu Rusku a otca Slováka. „Nie je to ale tak. Mám ruské štátne občianstvo a na slovenské nemám ani nárok,“ píše. Erika sa o slovenské štátne občianstvo snaží už roky. Písala prezidentovi, na úrady, dokonca si platila aj advokáta, prosila o pomoc konzulov, matričné úrady, aj poslancov. Odpoveď je vždy rovnaká: „Nevieme vám pomôcť. Áno, je to nespravodlivé.“

Slováci odmietajú, Česi prideľujú

Zákon o štátnom občianstve SR pripravil za posledné tri roky o slovenský pas 986 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého, spolu 229 osôb. Za rovnaké obdobie v Českej republike stratilo občianstvo 182 osôb. Enormne však stúpol počet žiadostí Slovákov o české štátne občianstvo. Za posledné tri roky oň požiadalo 1 551 Slovákov, najviac počas covid pandémie.

Zákon, podľa ktorého občania Slovenskej republiky strácajú občianstvo nadobudnutím cudzieho, platí od júla 2010. K 21. októbru 2021 tak prišlo o slovenské občianstvo 3 887 ľudí.


Podľa tlačového odboru kancelárie ministra vnútra SR (KMV MVSR) za posledné tri roky počet osôb, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky od 1. januára do 5. novembra 2021 je 168. Z toho pre 53 osôb sa novou štátnou príslušnosťou stala Česká republika, pre 48 Nemecká spolková republika a pre ďalších 38 osôb Rakúsko. V minulom roku 2020 stratilo štátne občianstvo SR 343 osôb, pričom Česká republika sa aj v tomto roku stala najčastejším štátom ich novej štátnej príslušnosti (96). Nasledovala Nemecká spolková republika (72) a Rakúska republika (67).

Počet osôb, ktoré stratili štátne občianstvo SR v roku 2019 bol 475. V tomto roku však najčastejším novým občianstvom je rakúske (129), nemecké (101) a v 85 prípadoch české.

Hovorkyňa MV ČR Hana Malá pre Dalito uviedla, že počet osôb, ktoré v rokoch 2019 až 2021 vrátili štátne občianstvo Českej republiky k 31.októbru 2021 je 39. Z toho pre 21 osôb sa novou štátnou príslušnosťou stalo Rakúsko a pre 9 Holandsko. V roku 2020 stratilo české štátne občianstvo 53 osôb, pričom najčastejšie prijali rakúske (31) a holandské (7). V roku 2019 stratilo české občianstvo 90 osôb, pričom najčastejšie prijali rakúske (45) a nemecké (22).

Žiadatelia o udelenie občianstva

Na druhej strane, počet žiadateľov o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky od 1. januára do 5. novembra 2021 je 907, z toho 457 mužov a 450 žien a to najmä zo Srbskej republiky (396), Ukrajiny (125) a 65 osôb z Českej republiky. V roku 2020 požiadalo o udelenie štátneho občianstva SR 927 osôb, z toho 499 mužov a 428 žien a to najmä zo Srbskej republiky (301), Ukrajiny (135) a 110 osôb z Českej republiky. Počet žiadateľov, ktorí požiadali o štátne občianstvo Slovenskej republiky v roku 2019 bol 1 093, z toho 617 mužov a 476 žien a to najmä zo Srbskej republiky (345), Ukrajiny (137) a 103 osôb z ČR. Počet žiadateľov o udelenie štátneho občianstva SR sa tak každoročne znižuje.

V Českej republike za posledné tri roky požiadalo o udelenie českého občianstva 12 174 osôb. Z toho k 30. septembru 2021 presne 3 358 žiadateľov a to najmä z Ukrajiny (1197), Ruska (673) a 495 osôb zo Slovenska. V roku 2020 požiadalo o udelenie štátneho občianstva Českej republiky 4 084 osôb a to najmä z Ukrajiny (1430), Ruska (820) a 486 žiadateľov zo Slovenska. Počet žiadateľov, ktorí požiadali o štátne občianstvo Českej republiky v roku 2019 bol 4 732 osôb a to najmä z Ukrajiny, Ruska a 570 žiadateľov zo Slovenska.

Dôvody opustenia krajiny

Dôvodov, prečo ľudia opúšťajú rodné krajiny je mnoho. Či už je to bezpečnosť, demografické faktory, nerešpektovanie ľudských práv, chudoba, klimatické zmeny. K 1. januáru 2019 malo v EÚ trvalý pobyt 21,8 milióna ľudí, ktorí nie sú občanmi EÚ. Toto číslo predstavuje 4,9 % obyvateľov EÚ-27. V inej členskej krajine ako tej, kde majú občianstvo, žije 13,3 milióna občanov EÚ.

Analýza Inštitútu pre finančnú politiku (IFP), založená na registroch zdravotných poisťovní, ukázala, že medzi rokmi 2000 – 2015 Slovensko v čistom, po zarátaní prisťahovalcov a tých, ktorí sa vrátili zo zahraničia, opustilo 300 tisíc obyvateľov. V priemere to znamená, že Slovensko emigráciou ročne prichádza o 0,3 % populácie. Hoci sa počet zamestnaných cudzincov na Slovensku za posledné dva roky takmer zdvojnásobil, Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.

Odchody natrvalo

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO)  celkovo až 50 % mladých vzdelaných ľudí – vysokoškolákov i absolventov VŠ – uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14 % uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36 % o odchode na istý čas. Rozhodnutie odísť natrvalo je pritom všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas. Kým medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 % pevne rozhodnutých a ďalších 39 % tvrdí, že pravdepodobne odíde, medzi tými, čo uvažujú o dočasnom odchode, je takých len 8 %, resp. a 34 %.

Česká republika číslo 1

Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo až 62% študentov. Takmer každý piaty študent (19%) chce odísť natrvalo a ďalšia takmer polovica (43%) aspoň na nejaký čas. Medzi „mladými mozgami“ je destináciou číslo jedna práve Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (22 %). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer 70 % všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť.

Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov „vyháňajú“ z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme ako napr. dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, a pod. Významným „spúšťačom“ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom prečo zo Slovenska odísť. Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu,“ uvádza v danom prieskume Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky.

Pohyb obyvateľov Českej republiky

Pohyb obyvateľstva ČR v prvom polroku 2021 bol pre úmrtnosť výraznejší ako v pandemickom roku 2019 . Počet obyvateľov Českej republiky k 30. júli 2021 opäť prekročil hranicu 10,7 miliónov. O zvyšujúci sa počet obyvateľov mimo pandémie sa podpisujú práve prisťahovalci.  

Podľa údajov Štatistického úradu ČR sa do České republiky počas prvého polroku 2021 prisťahovalo 36,1 tisíc osôb a naopak 13,6 tisíc odišlo do zahraničia.  Saldo zahraničného sťahovania tak dosiahlo 22,5 tisíc osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím 2020, kedy štatistiku ovplyvnila okrem pandemických opatrení aj novelizácia zákona o pobyte cudzincov, je tohtoročné saldo 2,5 násobne vyššie (v porovnaní s rokom 2019 vzrástlo o 1,5 tisíc). V kladnom salde migrácie opäť dominovali Ukrajinci (13,1 tisíc), za nimi občania Slovenska (2,4 tisíc) a tretí boli Bielorusi (0,6 tisíc). Bilancia zahraničného sťahovania občanov Českej republiky skončila v záporných číslach (-0,4 tisíc). (Problematike zamestnávaniu cudzincov v SR a ČR sa budeme venovať zvlášť)

Napríklad, v Českej republike sa po brexite trojnásobne zvýšil záujem Britov o české občianstvo. Po slovenskom taký dopyt nebol.

Negatíva aj pozitíva

Dnes je aj Slovensko krajinou, ktorej obyvatelia sa môžu slobodne rozhodnúť, kde chcú prežiť svoj život, kde chcú študovať, pracovať, kam chcú cestovať za poznaním či novými skúsenosťami. No už dnes môžeme sledovať niektoré negatívne trendy – popri demografickej kríze aj významnému úniku mozgov, napríklad v podobe nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v rôznych sektoroch ekonomiky a verejných služieb, zaostávanie vo vede a výskume či vzdelávacom systéme. Ale ako všetko, aj táto „minca“ má dve strany. A tak aj keď odliv mozgov dlhodobo znižuje rast ekonomiky a kvalitu inštitúcií, má niekoľko krátkodobých výhod. Najväčším pozitívom sú nové príležitosti, ktoré pre Slovensko vytvára.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *