Už žiadne zbierky pre zdravotníctvo. Stačilo
Renáta Hall prišla po pôrode v bratislavskej nemocnici takmer o život. Na ARO ju od vedľa ležiacich mužov oddeľovali plášte prehodené cez tyč, aby mala aspoň trochu súkromia. Po pôrode takmer prišla o život. Keď videla, v akom stave je nemocnica, spustila zbierka a na vybavenie a prístroje vyzbierala už 75-tisíc, zverejnil jej príbeh Denník N.
Úctyhodný čin. V prvom rade však vďaka darcom. Daňovým poplatníkom, ktorí aj po tých desaťročiach bohapustého vykrádania zdravotníctva majú ešte chuť najzákladanejšiemu rezortu v krajine nezištne pomáhať. Áno, podobné zbierky fungujú aj vo vyspelom svete. Ale aj tam tak vykrádajú beztrestne nemocnice desaťročia?!
A mali pravdu
V mojom okolí nepoznám človeka, ktorý by mu mimo daní nevenoval aspoň nejaké to euro. Dlhé roky sme organizovali súkromné zbierky na záchranu toho či onoho v nemocniciach. Aby sa tam daňoví poplatníci cítili aspoň trochu ako ľudia a nezvyšovali štatistiku najvyššieho počtu zbytočných úmrtí v Únii. Dookola, celé roky a nezištne.
Naposledy som podobný nápad (zohnať auto pre tím) dostala potom, ako som zverejnila článok o porovnaní možností transplantačných tímov v Českej republike a na Slovensku. Pri transplantácii srdca Slovákom totiž najmodernejší prístroj nechýba, chýba ale to úplne základné. Auto.
Kým v Česku pri preprave orgánov pomáha aj armáda, Slováci ich prevážajú v autách, ktoré na diaľnici predbehne aj postrelený zajac. Vôbec som dovtedy nepredpokladala, že to takto nehorázne ešte aj dnes funguje, že riaditeľ nemocnice má lepšie auto ako transplantačný tím. A tak som oslovila známych, ktorí sa živia predajom nových áut, či sa u nich nenájde jedno, ktoré by venovali transplantačnému tímu. Všetci ma odmietli s tým, že posnažiť by sa už mohli aj lekári. Ak môžu pomôcť, že možno jedincovi v núdzi, systému však už nie. A mali pravdu.
Roztočená špirála
Reagovali vlastne rovnako. Že počas celého podnikania takých áut venovali už niekoľko a vôbec nič sa nezmenilo. Dnes už to nerobia. Po dlhých rokoch totiž pochopili, že nezmenia nič, časom si to už nikto ani neváži a berie to ako samozrejmosť. Tam, kde zlyhá štát predsa pomôže občan. Že donekonečna látajú diery a to pri poctivom platení daní. Že už toho majú dosť. Slovensko sa už podľa nich nachádza v špirále, ktorú už nejde zastaviť. A podľa nich každá ďalšia nezištná pomoc ju ešte viac prehlbuje. Z úprimnej pomoci sa už podľa nich stala taká samozrejmosť, že to už nechcú podporovať ďalej. Vraj už naozaj za tie roky stačilo. Zhodli sa všetci mnou oslovení, ktorí ešte pred dvadsiatimi rokmi mali chuť pomáhať.
Majú pravdu
Po ich riadkoch som si uvedomila, že majú pravdu. A ak niečo zdravotníkom chýba, naozaj si to majú vydupať už sami. Peňazí je v zdravotníctve naozaj veľa. Len to aj vďaka tým, ktorí mu dookola pomáhajú vyzerá na Slovensku ako vyzerá. Lekári už zarábajú chvalabohu dosť, nie je už naozaj čas aj na to, v akom prostredí vláda uloží do postele pacienta?
Nariekajúcim dôchodcom
Najčastejšie dookola nariekajúceho dôchodcu, ktorý sa stále odmieta zamyslieť nad tým, že do tej nemocnice má práve on najbližšie a že v nej ho nezachráni výška dôchodku, ale ozdravenie olúpených nemocníc? Samozrejme, ak v nich nebude chýbať personál, ktorý húfne uteká z krajiny a lekár, ktorý ho má liečiť nebude tak vyčerpaný, že nebude robiť chyby…
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu. Ďakujeme!)