Rozhovory

Martin Kohút: „Nehovorím, že v slovenskom hokeji nie je korupcia.“

Majstrovstvá sveta v hokeji dvadsaťročných opäť na Slovensku rozprúdili debatu o tom, ako to s našim hokejom vyzerá aj po nástupe nového vedenia Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý iniciovali „zlatí chlapci“. Verejné statusy PospíšilaFafráka otvorili pandorinu skrinku aj o korupcii v hokeji. Vo verejnosti dodnes rezonuje rozhovor Dalito.sk so Zdenom Cígerom, ktorý zverejnil informácie, ktoré si doteraz nechával pre seba. Pre Dalito.sk sa k téme vyjadril aj Luděk Bukač ml. . Oslovili sme aj generálneho manažéra SZĽH Miroslava Šatan, ktorý sa ospravedlnil pre enormnú pracovnú vyťaženosť. Obrátili sme sa aj na prezidenta SZĽH Martina Kohúta, ktorý svoje názory na to, čo sa posledné týždne deje v našom hokeji, vyjadril v osobnom blogu. Prezident nám na rozhovor počas medzinárodného hokejového turnaja vyčlenil 50 minút. Nakoniec sa s Luciou Tomečkovou rozprával viac ako hodinu a pol, nevyhol sa žiadnej otázke a nepožiadal ani o dodatočnú autorizáciu. Reagoval na mnohé  témy, ktoré prinesieme postupne v jednotlivých častiach. Prvá je napríklad aj o „krízovej“ tlačovej konferencii mladých reprezentantov s trénerom Bokrošom, o korupcii v hokeji, o veľkých peniazoch, ale aj zákazkách a aj o tom, ako to myslel, že do hokejového zväzu vložil vlastné peniaze a všetko robí zadarmo, či o vojnovej sekere a ospravedlnení sa Zdenovi Cígerovi.    

Ako sa máte?

Misia, na ktorú som sa pred dva a pol rokom dal nie je jednoduchá, ale vidím, že už prináša nejaké ovocie, aj keď možno nie vo výsledkoch, ktoré som ale nikdy nesľuboval. Sľuboval som, že zväz zastabilizujem a nastavím pre rozvoj. A pripája sa k nám stále viac ľudí.


Naozaj máte z toho dobrý pocit, lebo posledné výstupy od MS U20 nie sú najlepšie? Asi vás niečo ťaží, keďže ste napísali aj osobný blog.

Neviem, či sa dá celé hokejové hnutie posudzovať len podľa tejto jednej udalosti. Hokej je širšia oblasť. Zväz sme nenašli v dobrej kondícii. Museli sme stabilizovať jeho finančnú kondíciu, ďalej naštartovať ľudí a nastaviť ich do inej kultúry fungovania zväzu. Dnes pracujeme na tom, aby sme zmenili fungovanie hlavne klubov. Vytvorili sme štruktúru inštruktorov, nastavili programy, projekty, prvý raz v histórii začíname stavať vlastný štadión. Z tohto sa teším. To čo nastalo pri U20, ale nie pri  ďalších kategóriách, sa asi nedá opraviť všetko naraz. Myslím si, že ideme správnym smerom, ale je to boj na veľmi dlhú trať.

Ale evidentne sa pri U20 na MS niečo stalo, bez ohľadu na to, čo si kto myslí o tom, že to mladíci zverejnili. Možno na to mali svoj dôvod. Mladých hráčov ste kritizovali za verejné statusy, ale pred dvoma rokmi sabotáž zlatých chlapcov nie, prečo? Nehovoriac o bojkote 2005. Nie je to nepomer? Veď vy ste vlastne z toho vznikli.

Nie je to nepomer, pretože to čo bolo, to nebol bojkot hráčov, bol to bojkot bývalých hráčov, preto napríklad, keď mnohí pripisujú Mirovi Šatanovi, že  sa pridal, priamo ale nebol toho signatárom, ale iba to podporil, ale už nebol hráčom, sa mýlia. Ak by to isté, statusy, urobil ktorýkoľvek hráč v NHL, tak by to malo oveľa horšie dôsledky.

Martin Kohút, prezident SZĽH pri rozhovore pre Dalito/foto: Dalito.sk

Ale tam to nemusí nikto robiť, tam asi nemajú také problémy. Z tých chlapcov bola cítiť veľká frustrácia.

Vieme presne, čo sa udialo na MS aj po nich. Ako sa k tomu staval realizačný tím a  čo mohol možno urobiť trošku inak. Vieme aj to, že asi nie všetky veci, ktoré boli napísané boli aj pravdivé.


Keby však na tom bola pravda len 50%, tak máme tu asi nejaký problém

Myslím si, že sme už dosť skúsení na to, aby sme tie problémy riešili a budeme ich riešiť. Je veľa čo v slovenskom hokeji opravovať, ale nemyslím si, že je to na riešenie hokejovej verejnosti, ale na tom, aby sme zmenili systém v lige, projektu U20, možno vytvorili projekt U18, aby sme možno obmedzili počet cudzincov v lige… My to všetko vieme a pripravujeme, len sa to nedá zmeniť okamžite. Pre všetky kroky musíme mať aj podporu klubov a ľudí, ktorí sa tomu venujú a to je oveľa ťažšie. Tu je rozdiel v tom, že v súkromnej firme si viete vybrať ľudí, s ktorými budete spolupracovať, v hokejovom zväze nie.

Vy predsa máte podporu „zlatých chlapcov“ okolo vás. Ale vráťme sa ku tlačovej konferencii. Osobne ste ju ako vyhodnotili?  Bolo to podľa vás správne posadiť tam po tom všetkom aj dvoch hráčov, ktorí zapíjali takmer každú vetu, ktorú povedali? Ich neverbálna komunikácia bola úplne jasná.

Nehovorím, že to pre nich bola príjemná situácia, ale je to štandardný krok po MS .

Ale neboli to štandardné majstrovstvá sveta…

Prečo?

Martin Kohút, prezident SZĽH pri rozhovore pre Dalito/foto: Dalito.sk

Práve pre tie statusy.


Ale veď tie vznikli ráno, deň pred tlačovkou, počas Troch kráľov, keď ľudia rovnakého rozmýšľania ako ja robia niečo iné ako čítajú statusy.

Nechajme vieru, to je každého vec, položila som vám jednoduchú otázku, bolo to podľa vás šťastné alebo sa z toho poučíte do budúcich krízových situácií?

Týždeň na to prišli dievčatá z MS U18. Taktiež tam sedel tréner a hráčky. Štandardne po každej reprezentácii. Neštandardná konferencia bola s Mirom Šatanom, lebo sme sa venovali téme, ktorá vznikla na tlačovej konferencii po MS U20 po otázkach novinárov. Takže nevidím problém v tom, že tlačová konferencia po MS U20 by nemala byť, alebo že chlapci tam nemali byť. Veď keď už boli otázky aj okolo trénera sa zdvihli a odišli. Určite to nebola príjemná tlačová konferencia, ale myslím si, že chlapcom to možno dalo iný pohľad na mnohé veci. Zachovali sa tak, ako sa mali zachovať a rodičia môžu byť na nich hrdí. Ja keď som mal 18 rokov, tak sme boli na námestiach a nevedeli sme, či pre nás neprídu policajti. To bol 89. rok, vtedy sa nikto nepýtal osemnásťročných ľudí, či sa niečoho boja. Takže, je tu otázka, čo chceme z tej generácie urobiť a možno práve to, že sme boli vystavení nejakým krízovým situáciám sme dnes takí akí sme.

Naozaj si myslíte, že problémy, ktoré mladí reprezentanti odhalili, vyriešite tréningami komunikácie hokejistov? Veď vy ste ich už školili aj predtým.

Nie je to iba o komunikácii. Peniaze a finančnú stabilizáciu viete urobiť rýchlo, ale zmenu kultúry neurobíte tak veľmi rýchlo. Pracujeme na tom. Veď prečo je tu Craig Ramsay a prečo to v seniorskej reprezentácii nepočujete takéto výstupy? Vidíte ten rešpekt, ktorý majú voči trénerovi alebo rešpekt voči trénerovi Javorčíkovi. Na zmenu kultúry sme nastúpili práve tým, že sme doniesli zahraničných ľudí. Aby kultúru nie úplne zmenili, ale možno implementovali zmeny, ktoré sú možno typické pre Slovensko, aby sme sa niekam posunuli.

Ako veľmi drahí sú zahraniční experti pre slovenský zväz?    

Je to veľmi dobrá cena za tú hodnotu, ktorú prinášajú.

Koľko?

Myslím si, že u Craiga Ramsyho je to tesne nad 10 000 eur mesačne a u Jukka Tiikkaja …. to je tam menej.

Martin Kohút, prezident SZĽH pri rozhovore pre Dalito/foto: Dalito.sk

Keď spomínate revolúciu, je pre vás dôveryhodný tréner, ktorý pracuje s mládežou, a pri ktorom mene polícia pre Dalito.sk nevylúčila, že bude vyšetrovať údajné podozrenia z korupčného správania?

Toto je práca pre políciu. Nehovorím, že v slovenskom hokeji nie je korupcia, ale za celé dva roky som nenašiel nikoho, kto by prišiel a bol ochotný povedať, áno, takto to bolo.

Chápete tých rodičov hráčov, prečo s tým majú problém to povedať takto otvorene?

Ale takéto veci sa v Čechách stali, že rodičia prišli, nebáli sa a povedali to.  Takže ich naozaj vyzývam, nech prídu za mnou či Mirom Šatanom. Myslím si, že sme ľudia, ktorí nemajú problém s  tým, aby sme rázne zakročili, ak takúto informáciu dostaneme.

Ako ste to mysleli vo vašom blogu, urobiť hrubú čiaru? Titulok mal: Zdeno, Žigo, Džugala, Daro a pár ďalších. Už na to kašlite a urobme hrubú čiaru

(smiech) Bavili sme sa o tom, ako sme reagovali na tej tlačovej konferencii a myslím si, že veľa vecí, ktoré by sme mohli povedať nepatria na verejnosť. Nie je to o tom, že chceme niečo zakrývať, lebo vo vnútri neskrývame nič. Na konferenciách majú naši členovia prístup ku všetkému čo chcú. Čiže je to skôr o tom, že nie všetko sa musí prepierať na  verejnosti. Kolektív ľudí, ktorý je dnes na zväze sa naozaj snaží spájať, aby sme ten hokej posunuli. Hokejové hnutie má dnes iba desaťtisíc členov a tak je škoda každého jedného, kto ide iným smerom. Možno len preto, aby bol iný a povedal, že to čo sa robí je zlé. Myslím si, že stavať štadióny pri základných školách nie je zlé, stavať akadémie, ktoré sa tu roky nestavali tiež nie je zlé, ani priniesť odborníkov z NHL. Veľa komunikujeme aj s fínskym odborníkom Jukkom Tiikkajom, ktorý doniesol možno iný rozmer z krajiny, ktorá je nám počtom obyvateľov podobná. Každý deň je v práci a pracuje na tom, aby vytvoril najlepší mládežnícky športový systém na  svete.

Niekto ale tú vojnovú sekeru musel vykopať. Kto?

Hokejové hnutie nebolo celkovo v dobrom stave. Ak niekto hovorí, že ho rozbili zlatí chlapci, tak nech si prejde zimné štadióny v akom sú stave, predchádzajúce výsledky reprezentácie, aká bola úroveň vzdelávania trénerov a ten rozpor v hnutí musel prísť, pretože iná cesta zmeny neexistovala.

Vojnová sekera vznikala pred voľbou nového prezidenta, ktorým ste sa ale stali vy. Keď sme už pri ňom, pán Nemeček bude na zväze ako manažér MS dokedy? Lebo predtým práve zlatí chlapci poukazovali na  to, že práve on je brzdou rozvoja slovenského hokeja. A je tu dodnes.  Sú to teda také nedotiahnuté veci smerom od vás a zlatých chlapcov?

Naopak, práveže to spájame. Aby ľudia pri hokeji robili to, na čo majú a nie to, na čo nemajú.  Majstrovstvá sveta sú majstrovstvá IIHF, čiže majú do toho čo povedať a bola to jedna z vecí, s ktorou prišli na rokovanie, keď sme nastúpili.

Čiže to bola vyslovene ich podmienka, aby ostal, aby MS pripravoval človek, ktorý to už robil?

Áno, Igor Nemeček má zmluvu do konca majstrovstiev sveta a dnes nemá žiadne aktívne právomoci a vplyv v slovenskom hokeji ako takom a na zväze vôbec.

Dobre, ale keď píšete o vojnovej sekere. Neuvažujete o tom, že by sa im jednoducho zväz verejne ospravedlnil a bolo by po sekere? Som síce žena, ale vraj takto to robia chlapi.

Myslím si, že ja nemám problém sa ospravedlniť. Ospravedlnil som sa aj za to, ak som urobil chybu aj v priamom televíznom prenose v diskusii so Zdenom Cígerom a ospravedlnil som sa za to, že som novinárovi povedal niečo, čo som nemal povedať a neospravedlnil som sa za to, čo som robil predtým, lebo si myslím, že som nerobil nič zlé. Veľakrát bolo použité slovo sabotáž pred MS keď ešte trénoval Zdeno Cíger. Zdeno Cíger je môj alebo bol môj …. alebo, ja si ho stále vážim ako dlhoročného priateľa, suseda.

Ale už evidentne nie je, keďže ste použili slovo bol…

No je tam problém, ktorý vznikol možno na základe zlej komunikácie. Boli sme rodinní priatelia, naše deti sa spolu hrávali, to je všetko pravda, ale vzniklo to na základe možno nepochopenia, lebo to čo som robil, to nebola sabotáž, to bolo zatváranie dier, ktoré boli v lodi, aby tie peniaze odtiaľ neunikali, zväzu. Možno sa to zdalo, že keď vyhodíte niekoho, kadiaľ unikajú, takže to je ono, ale vy nemáte inú možnosť ako manažér, len tie diery poupchávať. Možno to potom z tej druhej športovej strany niekto chápe tak, že chce, aby tam tí ľudia neboli. My sme nerobili sabotáž.

Ale s tým Zdeno nemal nič spoločné.

Nie, ale  odchádzali ľudia z jeho tímu, u ktorých sme mali pocit, že boli tie diery.

Ale mám aj na základe rozhovoru s ním pocit, že tým bahnom bol nakoniec obliaty práve iba Zdeno.  Takže, možno tá komunikácia práve z vašej strany nebola ideálna, neviem. Možno sa mu stačí za to ospravedlniť a je po zakopanej sekere.

Hovorím, ospravedlňujem sa za to, že som večer po zápase, myslím, že to bolo s Ruskom, nie do televízie, ale novinárovi povedal na otázku, či budem podporovať Zdena ďalej, že asi je jasné, že po tom výsledku asi nie, keď vidíš, akým spôsobom to funguje. Nepovedal som to do médií, povedal som to len tomu novinárovi a nemal som to povedať ani nemu.  Mal som urobiť to, že mal zasadnúť výkonný výbor, mal sa dohodnúť a potom malo byť rozhodnutie. To bolo to, za čo som sa Zdenovi ospravedlnil a navrhol podanie ruky. Pri ostatnom si nemyslím, že sa mám za čo ospravedlňovať, lebo som si robil len svoju prácu a podľa mňa, dnes to aj výsledky potvrdzujú. Dnes je zväz z tej straty v dobrej kondícii, má dôveru partnerov a ľudia sa k našej práci pripájajú. Aj ten blog som písal len preto, aby sa pripojili aj oni a pomáhali hokeju, lebo ho majú radi. Rovnako ako my.

V blogu ste písali, že na zväze neberiete plat, používate vlastné auto, telefón, dali ste do toho veľa súkromných peňazí, aby ste pomohli hokeju. Koľko ste teda vložili do zväzu súkromných peňazí?

Dlhé roky som bol ako manažér firmy sponzor športu, firma. Tých peňazí som do toho dal strašne veľa.

Ale súkromných?

Nie, firemných, ale to sú peniaze, ktoré musíte zarobiť.

Ale v blogu ste hovorili o súkromných.

Nebolo iné riešenie. Nehovorili sme o tom verejne, lebo by tá dôvera vo zväz bola ešte horšia ako bola a my sme to chceli opraviť. Nemohli sme hneď rozprávať, že sme v polmiliónovej strate a nemáte to z čoho zaplatiť, takže som tie peniaze vložil dovnútra s tým, že nebudem na nich zarábať. Tie peniaze som zväzu požičal! Nie sú to peniaze, že som ich iba vložil.

Ale v tom blogu to nebolo jasne napísané. Čiže, vy ste ich požičali?

Požičal.

Aj to v blogu pôsobilo divne, že prídete domov a poviete manželke, miláčik, ja ti teraz zoberiem státisíce eur z nášho rodinného rozpočtu a dám to na rozvoj hokeja… A to ani nepatríte medzi sto najbohatších ľudí v Česku a na Slovensku. Vo vašom blogu ste to jasne nenapísali a vyznelo to, že ste vlastne mecenáš a záchranca slovenského zväzu. Ako si ich teda prosím pekne vyberiete von zo zväzu späť?

Oni sú už vybraté.

Bezúročne?

Bezúročne.

Vychádzam z verejne dostupných zdrojov na portáli hockeyslovakia.sk. Našla som tam množstvo, pre novinára zaujímavého čítania. Napríklad, našla som tam rámcovú zmluvu a aj v tejto rámcovej zmluve je pán Petrovaj, váš bývalý kolega z predstavenstva NESS Slovensko a on má veľmi veľké biznisy s hokejovým zväzom. Musíte uznať, že keď sa na tie miliónové sumy človek pozrie, tak to podozrenie, že to možno všetko nie je až tak pri vás zadarmo je namieste.  

(prikývnutie hlavou) To je v pohode, odpoviem. Tá firma tu bola dávno dávno predtým, ako som do zväzu prišiel ja.

Nerobí najväčší biznis odkedy ste tu vy?

Nie!

Rámcová dohoda zákazky „Centrálny systém pre rozvoj a podporu tréníngového procesu mládeže“/zdroj: www.hockeyslovakia.sk

Tu nehovoríme ani o desiatkach tisícoch eur, iba na tomto jednom papieri je suma 1 696 100 eur bez DPH. 

Čo tam je?

Toto napríklad. (prezidentovi SZĽH podávam ponuku – vo videozázname)

Materiál ponuky pre SZĽH/zdroj: www.hockeyslovakia.sk

Vo svojom živote som pracoval s desiatkami ľudí. Keď si zoberiete zoznam za 25 rokov, s ktorými ľuďmi som bol, tak je to obrovské množstvo ľudí, s ktorými som fungoval. Hovoríte priamo o firme Stengel, ktorá je tu možno  desať až pätnásť rokov a prevádzkuje mnoho systémov aj v iných športových zväzoch, takže toto je iba to, čo som tu našiel. Samozrejme nehovorím, že nepoznám akože Andreja Petrovaja, keďže bol môj bývalý kolega, ale určite to vo zväze nemá žiadny vplyv na to, aby tu mali robotu ako takú, keďže tu pôsobili už predtým.

Dobre, vy ste si svoje peniaze vybrali zo SZĽH, zväz vám už nič nie je dlžný, zastabilizovali ste ho. Vy teraz aj tak domov manželke neprinesiete ani korunu?  

Nie.

Vy ste taký bohatý človek, že stále nemusíte?

Áno, ja som stále zamestnaný v Nesse. Stále pracujem pre NESS a tu na zväze som stále dobrovoľník.

Takže plat dostávate z NESS Slovensko, ale v tom vašom blogu to nebolo jasne napísané. Človek mohol mať až pocit, že na zväz doplácate. Mohlo to tak pôsobiť, nie?

Som dobrovoľník, mám tu dobrovoľnícku zmluvu, nepoužívam žiadne veci, ktoré sú zväzové.

A všetci vaši kamaráti ani NESS s tým nemajú nič spoločné a pán Petrovaj  je náhoda, ktorú ste tu našli…

Presne. (úsmev)

Pýtam sa aj preto, lebo aj tieto reakcie vyvolal váš blog.  Čudujete sa tým reakciám a mojim otázkam? Môže to podľa vás pôsobiť ako konflikt záujmov a vynášanie peňazí cez zákazky cez zväz von?

Súhlasím s vami. Mohlo by to takto pôsobiť, ale pozrime sa na to. Vysvetlím to na inom. Zväz fungoval v režime nejakých siedmych miliónov eur, ktoré tu boli ako balík. Za tie dva roky sa výrazne navýšili jednak komerčné príjmy zväzu, čiže aj príchod peňazí od nových partnerov normálne z komerčnej sféry a nehovorím o tom, že sa nezvýšil aj štátny príspevok, ktorý sa zvýšil tým, že bolo zadefinované presné percento, ktoré zo štátu prichádza na zväz, ktorý stále nastavujeme, aby bol stabilizovaný. My sme sa niekde zo siedmych miliónov posunuli na sedemnásť. Neviem aký zmysel by malo odnášať tie peniaze zo zväzu. Zväz a hokej má oveľa viacej peňazí, ako mali predtým.

Je hokej, ak nehovoríme priamo o výkone na ľade a fanúšikoch, v prvom rade o peniazoch?

Je o správnom využití peňazí. Peniaze sú všade, všade naokolo. Keď máte dobrý nápad, dokážete ho aj realizovať, tak ho aj speňažíte. Nikdy som nepracoval na základe toho, že som chcel mať peniaze. Vždy som vedel, že keď urobíte dobrú prácu, tie peniaze na konci prídu.

Video z rozhovoru:

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Môže vás zaujať:

Zdeno Cíger: „Som zvedavý, kto zostane v “hokejovom hnutí” po skončení MS 2019.“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *