Recept s príbehom: Priatelia dodnes spomínajú, že najlepší tatarák na svete jedli práve u mňa

Po päťdesiatke je všetko inak. Vôbec to nie je horšie. Je to proste inak, lebo v duši zrazu začnete pociťovať pokoj, v hlave vyrovnanie a také celkové upokojenie. A ak ste si zásadne dovtedy nespackali život, tak aj spokojnosť. Aspoň tak to mám ja.

Kedysi sme doma otvárali dvere dokorán každému a v ktorúkoľvek hodinu. Dnes ich už privieram, aby dnu bolo vidieť čo najmenej. A dobre si rozmyslím, koho pozvem dnu. Rada komunikujem, rada spoznávam nových ľudí a sa aj stretávam s priateľmi. Len si už viac strážim súkromie. Dalo by sa povedať, že na maximum. Čím menej o mne ľudia vedia, tým sa cítim bezpečnejšie. Ale to, čo sme s manželom prežili do 50-tky, na to dodnes radi spomíname.

Tatarák spája

Kedysi sa u nás zišlo aj 30 priateľov naraz. Nech sa navzájom spoznajú. Dokonca som v byte robila aj redakčné porady na znak otvorenosti a úprimnosti. Mala som rada pracovné vzťahy založené na priateľstve. Dnes už viem, že to tak nefunguje, ale nebanujem. Okrem toho vítaný bol u nás každý, z koho sme cítili, že ho nezalieva závisť a bolo nám s ním príjemne. Bolo takých ľudí veľa a prežili sme s nimi krásne chvíle. Radi spomíname na naše tatarákové noci, ktoré sa stali vychýrené v celom našom okolí. Priateľské aj firemné posedenia som robila často. V rodinnom mäsiarstve na našej ulici sa smiali, že odkedy sme sa tam nasťahovali spotreba najkvalitnejšieho hovädzieho mäsa sa u nich zdvojnásobila.

Tatarák som vždy trhala čerstvý ručne. Niekedy ho bolo na kilogramy. Dôležité pre mňa ako hostiteľku bolo, aby nikomu nič nechýbalo, samozrejme okrem úprimnosti a dobrej nálady.

Porcia pre susedov

Večere sme si vždy užili. Neviem či aj susedia, ale spoliehali sme sa na to, že ak by im niečo prekážalo, zazvonili by. Vždy som bola na to pripravená s kusom odloženej porcie, vymeniť susedské nedorozumenie za pohostinnosť. Niektoré naše tatarákové noci sa totiž pretiahli až do skorých ranných hodín.

Samozrejme, nemohol k tomu chýbať dokonalo naaranžovaný stôl, ktorý sa prehýbal pod krištáľovými pohármi. Všetko muselo byť dokonalé, rovnako ako môj tatarák.

Toto platí aj dnes, ale po 50-tke sme už akosi ustáli a tatarák si už častejšie užívame vo dvojici. Radi pri ňom spomíname sa bujaré priateľské stretnutia. Niekedy si vymieňame názor, koho by sme z vtedajších hostí do domu pustili opäť a koho už v živote nechceme vidieť a ešte by sme mu retrospektívne nechali tatarák zaplatiť. Ale na takých si už vlastne sotva spomenieme.

Vekom sa meníte

Naše najnovšie tatarákové večere sú však rovnako príjemné, ako kedysi. Jednoducho to tak je, rokmi skúseností sa človek mení. Pre nás je dôležité, že sme spolu už zažili asi všetko, život sme si užívali naplno a aj dnes. 15 rokov pred dôchodkom si ho naďalej užívame, ale inak. Pokojnejšie a s väčšou rozvahou.

Jediné čo sa za tie roky nezmenilo je môj recept na vychýrený tatarák. Je síce pravdou, že sa mi už nie vždy chce mäso trhať ručne či škriabať nožom, ale receptúra s ingredienciami ostala rovnaká. Lepší recept na domáci tatarák naozaj nepoznám a potvrdili by vám to aj naše bývalé návštevy. Rada sa s vami o recept podelím. Možno aj vám prinesie toľko radosti zo života, stretnutí s priateľmi a nezabudnuteľných chvíľ ako nám.

Suroviny pre dve osoby

250 g tatárskeho bifteku (hovädzie mäso zadné),  2 žĺtky, plnotučná horčica, sladký kečup, hrubá himalájska soľ, celé čierne korenie, mletá sladká paprika, tabasco brand, sójová omáčka bezgluténová, fialová cibuľa, cesnak, chlieb, repkový olej

Postup pre jednu porciu

1. Ak ste si nekúpili rovno mletú porciu, surové mäso jemne a trpezlivo ručne trhajte na čo najmenšie kúsky, prípadne si pomôžte nožom na kuchynskej doske. Čím jemnejšie trhance urobíte, tým lepšie. Natrhanú porciu vložte do misky a asi na 20 minút vložte do chladničky. Mäso sa pekne spojí a pri vyklopení na stred taniera bude držať pekný tvar aj z troch kilogramov. Niekedy som to totiž robila tak, že som natrhala naozaj veľa a vložila do jednej nádoby. Hostia si potom ukrajovali lyžicami potrebné množstvo.
2. Do stredu mäsa jednej porcie urobte polievkovou lyžicou dierku, do ktorej vyklopíte žĺtok z vajíčka oddelené od bielka.
3. No a na stôl už len pekne naservírujete ostatné ingrediencie, aby si každý mohol zamiešať svoju porciu tataráku presne tak, ako to má rád.
4. Ingrediencie, ktoré odporúčam, samozrejme môžete vymeniť aj za iný druh, ale ja môj vychýrený tatarák robím presne iba z tých výrobkov. A namiešanie potom už nechám na každého jedného hosťa. Vždy je pritom zábava, keď si hostia vymieňajú názor, ako si namiešať čo najlepšiu porciu a kto čo má rád viac a kto menej.
5. Himalájska soľ má inú chuť ako klasická kuchynská a vždy ju pridávam čerstvo namletú rovno z mlynčeka, v ktorom ju predávajú. Rovnako je to aj pri celom čiernom korení.
6. Cibuľu vždy pridávam len fialovú a najemno nakrájanú nožom. Je menej výrazná ako klasická kuchynská.
7. Sójová omáčka je vždy bezlepková (bezgluténová), pretože len taká je vyrobená hlavne zo sóje a nie pšenice. Možno ste netušili, ale do bežných pridávajú výrazné množstvo pšenice, ktoré zmení chuť akože sójovky na nespoznanie.
8. Všetky ingrediencie poriadne vymiešam priamo na tanieri. Radšej ich pridávam v menšom a postupne podľa chuti dopĺňam, akoby som to mala hneď na začiatku pokaziť.
9. Opekaný chlieb robím vždy na repkovom oleji. Chlieb sa však v ňom nemôže kúpať. Panvicu vlastne olejom len potriem. Po opečení ho jemne oškrabem ošúpaným strúčikom cesnaku v celku. Ak je chlieb opečený dokonalo, cesnak sa na taký chlieb natrie ako maslo vďaka drsnému povrchu.

Dobre vedieť

Ak má byť tatarák naozaj dokonalý, nikdy hovädzie mäso zadné nevymeňte za lacnejšiu náhradu. Okrem toho, že mäso má výraznejšiu chuť, v tomto prípade platí, najdrahšie je naozaj najlepšie a aj v nielen v surovom stave najzdravšie.

Tatarák nikdy nebude dokonalý, ak si nedáte námahu a nebudete mäso šklbať na jemno ručne alebo nožom. Ani pomleté najemno v mlynčeku jednoducho nie je ono. Viem o čom píšem, aj keď po 50-tke sa mi už šklbať nechce.

Na tataráku je pre tráviacu sústavu najťažšie to, ako pripravíte hrianky. Ak ich spálite a ešte aj vykúpete v oleji, negarantujem vám, že vám po nich neostane ťažko. Preto si na množstvo oleja aj intenzitu pečenia vždy dávam extra pozor. Škoda si pokaziť chuť, žalúdok a dobrý pocit len preto, že som čo i len na desať sekúnd odbehla od smažiacej sa panvice.

(Ak viete oceniť poctivý recept, budeme vďační ak redakciu Dalito.sk podporíte darovaním kávy)

Môže vás zaujať: