Vidieť a zažiť alebo mať a vlastniť
Dedko mi vždy hovorieval: „Zážitky a spomienky sú to jediné čo ti nikto nemôže zobrať.“ Ako dieťa som tomu veľmi nerozumela. Chcela som mať nové hračky, nové rifle aj lyže, za ktoré by som sa na lyžiarskom nemusela hanbiť. Dnes, o niekoľko desaťročí neskôr, hovorím našim deťom presne túto dedkovu vetu: „Jediné čo vám nikto nemôže zobrať sú vaše spomienky na to čo ste zažili.“
„Musím sa ponáhľať, privezú nám novú chladničku,“ hovorí mi kamarát a nervózne sleduje telefón. „Novú chladničku? A čo je s tou čo ste kúpili pred dvomi rokmi? S tou veľkou americkou?“ „Ale, už sa nám nepáči. Bola asi fakt blbosť kupovať zelenú chladničku v retro dizajne.“ Áno, to bola, myslím si. Najmä keď predchádzajúca bola úplne v poriadku, ale kamaráti chceli ako videli vo filme v telke, lebo do kina nechodia. Vraj to stojí veľa peňazí.
Naozaj musíme?
„A vy si kedy konečne kúpite byt?“ pýta sa ma iný kamarát. „Asi nikdy,“ odpovedám. Byt v centre Viedne je pre nás pridrahý. „Keby ste toľko necestovali, tak už máte pekný bytík na okraji mesta,“ mudruje. „A čo by som tam robila? My žijeme v centre, pretože chodíme do divadiel, kín, galérii…“ „Zbytočne vyhodené peniaze. Musíte investovať do niečoho hmatateľného!“ Naozaj musíme?
Deti v Rakúsku majú veľa prázdnin a pre rôzne cirkevné sviatky je tu aj veľa predĺžených víkendov. A my ich všetky využívame na objavovanie sveta, aj keď je to občas len moravská dedinka za rohom.
Pred pár rokmi sme strávili mesiac v záhradnej chatke v Poľsku. Kamarátka mi pred letom s nadšením rozprávala o dovolenkovom komplexe: „Je tam deväť bazénov,“ chválila hotel. Nad našou záhradnou chatkou ohŕňala nos.
Nezabudnuteľná perina
V Poľsku pri Baltickom mori často pršalo. Veľa času sme strávili pod perinami s nosmi v knihách. Ale napriek tomu by som tento mesiac nevymenila za týždeň v akomkoľvek luxusnom hoteli. Hlavne ak by to mala byť moja jediná dovolenka za celý rok ako u kamarátky. Pláže pri Baltickom mori sú nádherné. Rok pred tým sme ich zažili v Nemecku. Môžete ísť kilometre a kilometre, stále si nájsť miestečko, na ktorom budete úplne sami. Iné leto sme strávili v nádhernom kamennom dome medzi dvomi talianskymi dedinami, ďalšie v domčeku medzi kozami, ale s bazénom. Dopriali sme si už aj cestovanie v karaváne cez Kanadu.
V jednom majú naši kamaráti pravdu. Za to, čo nás tieto cesty stáli, sme už mohli mať vlastný byt. Lenže, naše deti videli veľryby, v júni sa sánkovali na prírodnom snehu a viezli sa v lanovke, ktorá premáva medzi dvoma štítmi veľhôr. A na to nikdy nezabudnú. Rovnako ako na pizzu v Neapole, obrovské citróny na Capri, vietor na švajčiarskom ľadovci či motorkára Georga z malého chorvátskeho ostrovčeka.
Máme kamarátov, ktorí cestujú ešte oveľa viac a ich cesty sú oveľa exotickejšie. My sme opatrnejší a pohybujeme sa takpovediac po okolí, teda až na tú Kanadu. Ich 15 ročný syn už videl celý svet. Na zemepise dopĺňa učivo vlastnými zážitkami z Panamy, Kolumbie, Hongkongu, Nórska …. Bývajú v mini bytíku. Ale nevadí im to. Keď sa cez pandémiu nedalo lietať, hodili do auta matrac a vyrazili tam, kam sa mohlo. Totálne vyvrátili aj výhovorky tých, ktorí tvrdia, že nemôžu cestovať, lebo je to drahé. My tiež cestujeme low budget. Zatiaľ sme mali šťastie a darilo sa nám. Jediným problémom je čas. Aj keď aj v tomto máme šťastie, lebo sme takpovediac na voľných nohách. Keď pracujeme tak „fakt makáme“, aby sme si nadrobili na tie naše pauzy.
Doživotné fotoknihy
Každoročne robím niekoľko fotokníh. Rekapitulujem v nich náš rok. Robím ich vždy s odstupom času. A potom si ich pozeráme a spomíname. A je to krásne, keď vidíte na fotografii svoje dieťa zamazané od čokolády a ono si spomenie, že to je od zmrzliny, ktorú si smelo samé „načapovať“ v Taliansku aj s lentilkami. Keď vidíte dieťa na fotografii, ktoré sedí vedľa vás a už je pomaly väčšie ako vy. Uprostred snehovej nádhery a ono radostne vykríkne: „To bolo prvý raz, čo som sa spustila po tej čiernej, najťažšej zjazdovke a potom som si kúpila v automate varenú čokoládu!“ Áno, aj varená čokoláda z automatu môže byť zážitkom na celý život. Doma však taký automat nemáme. Že áno?
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)