3 odpovede

Zdravie nie je nad zákonom: ČR: „Rozumiem, že úlohou ministra je prevencia nákazy. Úlohou práva a súdov je prevencia diktatúry.“ / SR: „Chyba nie je v bojazlivých advokátoch, ale v nefunkčnom súdnom systéme.“

Plošné opatrenia českého ministra zdravotníctva opäť môžu naraziť na rozhodnutie súdu rovnako, ako na jar, upozornil na to český právnik Ondrej Dostál na sociálnej sieti LinkedIn.

„Základné práva nie sú na hranie, ani v epidémii. Zasahovať do nich ide iba ústavou predpísaným spôsobom. Rozumiem, že úlohou prof. Prymulu je prevencia nákazy. Úlohou práva a súdov je prevencia diktatúry. Verím, že nebudeme v spore,“ napísal právnik Ondrej Dostál , ktorý ako prvý ešte na jar uspel so žalobou na českú vládu.

Slovensko má problém, právny


Dalito.sk od jari upozorňuje na podobné problémy na zasahovanie do základných práv a slobôd občanov aj na Slovensku. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová má na stole stovky sťažností občanov. Dlhodobo na to upozorňuje aj verejná Ochrankyňa verejných práv SR Patakyová. Na Slovensku sme totiž išli ešte ďalej a ako jediná krajina EÚ deportovala proti vôli vlastných občanov do štátnych karanténnych táborov, kde ich ešte aj ohrozovala na živote, lebo v nich miešala zdravých s chorými. Na to, že Slovensko zašlo priďaleko upozorňuje Európska komisia celé mesiace a aj v poslednej Správe o stave demokracie aj na Slovensku, podľa ktorej Slovensko počas pandémie zašlo priďaleko.

Ani v tom čase sa však na Slovensku nenašiel nikto, kto by podal podnet s cieľom prevencie, zastaviť deportácie občanov skôr, ako k nej dôjde. Na Ústavnom súde SR sú doteraz desiatky nevyriešených  podaní občanov, ktorých proti ich vôli, deportovali na neznáme miesta. Občania sa dopredu nemali ako brániť, podnety mohli podávať až „keď sa skutok stal“, teda nie preventívne, ako tomu je v Českej republike.

Kým v Českej republike Mestský súd v Prahe o covid opatreniach českej vlády rozhodol do pár týždňov ešte na jar, Ústavný súd dodnes nerozhodol o žiadnom podaní občanov, podľa ktorých vláda SR pošliapala ich základné ľudské práva a dôstojnosť napriek tomu, že krajina sa už medzičasom nachádza v druhej vlne a slovenská vláda deportovanie a zatváranie občanov, ktorí prekročia hranice, lebo v najhorších časoch chcú byť s rodinami , môže kedykoľvek zopakovať a nepomôže im prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V ČR padajú ďalšie žaloby

Česká vláda to nebude mať také ľahké ani s vyhlásením núdzového stavu v krajine. Podľa ústavného právnika Marka Antoša, ktorý poskytol rozhovor ČT24, vyhlásenie núdzového stavu a naň nadväzujúce obmedzenia je síce v poriadku a súdne prakticky nepreskúmateľné už podľa rozhodnutia ústavného súdu v ČR z jari, ale právnik zapochyboval o tom, čí sú české opatrenia v súlade so zákonmi reštrikcie, ktoré už ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo. Napríklad ohľadom nariadenia zatváracích dôb reštaurácií a barov.  Ústavný právnik bol hosťom štúdia Interview ČT24.

Núdzový stav nerobí z vlády absolútneho vládcu nad republikou


Aj na najnovšie opatrenia českej vlády v boji proti koronavírusu, podávajú českí právnici, dokonca aj študenti práva, ďalšie nové preventívne žaloby.

Ústavný právnik v  rozhovore pre ČT24 zdôraznil, že ani núdzový stav nerobí z vlády absolútneho vládcu nad republikou.

„Práva, která je možné za této situace omezit, definuje krizový zákon. Tam je uvedeno několik práv – právo podnikat ve vztahu k provozovnám, které mohou být zavírány, je tam vymezeno právo vlastnit majetek, je tam do určité míry v úzkém rozsahu vymezeno právo nedotknutelnosti osoby a obydlí, je tam také připuštěna možnost omezit svobodu pobytu a pohybu. Ostatní základní práva, těch se nouzový stav netýká a vláda je omezit nemůže,“ zdôraznil ústavný právnik pre ČT24  Marek Antoš.

Rozsudky ohľadom covid opatrení už dávno vydali aj súdy napríklad v Nemecku či Rakúsku. Na Slovensku sa začínajú množiť reakcie, prečo právnici a advokáti nestrážia zákony a základné ľudské práva a slobody rovnako ako v Českej republike. Prečo nekonajú sami, rovnako odvážne ako v Českej republike.

Dalito.sk oslovilo Slovenskú advokátku komoru s troma otázkami, prečo slovenskí advokáti nestrážia základné ľudské práva a slobody rovnako ako ich kolegovia v Českej republike. Vzhľadom na závažnosť témy uvádzame reakcie advokátov v plnom znení:

1, Množia sa reakcie a otázky, prečo nie sú slovenskí advokáti takí „odvážni“ ako v ČR a nepodávajú podnety na covid opatrenia hygienikov a vlády tak, ako v ČR, aby boli všetky v súlade so zákonom? V ČR ich dokonca môžu podávať aj študenti práva.

Peter Serina, advokát


„Nejde o odvahu, ale o zhodnotenie reálneho stavu. V ČR majú inak postavenú legislatívu. U nás je potrebné, aby nie advokát, ale dotknutý podnikateľ či osoba podala správnu žalobu a advokát jej v tom rád pomôže. Samotní advokáti a advokátky boli vyňatí z obmedzení, t.z. sami o sebe nemajú aktívnu legitimáciu. Je to teda otázka „odvahy“ dotknutých subjektov. V skutočnosti nejde o odvahu, ale odpoveď súvisí s odpoveďou na tretiu otázku. Chyba nie je v bojazlivých advokátoch, ale v nefunkčnom súdnom systéme.“

Ján Kutan, advokát

„Nemyslím si, že slovenskí advokáti nie sú neaktívni či málo odvážni. Rozdiel je podľa mňa len v tom, že v ČR sa nadmieru medializujú jednotlivé kroky tak zo strany advokátov, ako aj zo strany orgánov verejnej moci, u nás (veľmi) nie. Ja osobne mám informácie, že žaloby (podnety, ako i ostatné podania) boli v zákonných lehotách podávané.“

2, Aké majú slovenskí advokáti vlastne možnosti? Existuje vôbec niekto, kto môže voči covid opatreniam podať „preventívny“ podnet?

Mgr. Peter Serina

„Nie, nič také ako preventívny podnet v právnom poriadku SR nie je možné. Právny poriadok v SR vôbec neumožňuje preventívne a v reálnom čase reagovať na konanie vlády, či úradov verejnej správy. S veľkými reštrikciami to umožňuje následne, ale aj tam je problém, ktorý súvisí s odpoveďou na tretiu otázku.“

Ján Kutan, advokát


„Slovenskí advokáti, ako aj Slovenská advokátska komora pozorne sledujú situáciu a náležite ju komentovali a komentujú. Vyzývajú na proporcionalitu a primeranosť opatrení na jednej strane a na druhej strane právom chránené záujmy občanov v súvislosti s ochranou pred pandémiou. To sú podľa mňa všetky relevantné možnosti, nakoľko nemáme právomoc a kompetenciu vstupovať do rozhodovacieho procesu, pokiaľ nás orgány verejnej moci neprizvú, aby v rámci konzultácií a porady revidovali svoje rozhodnutia alebo sa pri ich prijímaní s nami na túto tému radili.

Dokedy a kto môže podať ústavnú sťažnosť. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

 Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie ústavnej sťažnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 122 zákona o ústavnom súde).

Z uvedeného vyplýva, že preventívne podania pred samotnými rozhodnutiami nie je možné podať, navyše v slovenskej realite, kedy sa opatrenia bez predošlej diskusie vydávajú a vyhlasujú a dopredu nekomunikujú, je náročné čo i len na ne zareagovať, nie ich ešte preventívne napádať.

3, V ČR súdy na podnety reagovali okamžite a rozsudky padali  aj do dvoch týždňov. Na Ústavnom súde SR sú už desiatky sťažností od jari na protiústavnosť pre opatrenia na hraniciach, ktoré sa občanom SR reálne stali, najmä na neľudské zaobchádzanie a potieranie ľudskej dôstojnosti počas  povinnej štátnej karantény v zberných táboroch. Máme tu druhú vlnu koronavírusu a ÚS SR doteraz nerozhodol. To znamená, že situácia sa môže opakovať. Je to podľa vás správne a ústavné, ak najdôležitejší súd v krajine nedokáže v takýchto krízových situáciách štátu rozhodovať promptne, podľa závažnosti a nutnosti, dokonca ak je krajina v núdzovom stave, či  o ňom opäť uvažuje?

Mgr. Peter Serina, advokát

„V tomto je najväčší problém a to v čase. Súdy v SR rozhodujú v najlepších prípadoch do pol roka, v lepších do roka /t.z. ak strany nie sú v spore/ a štandardne do piatich rokov. V správnom súdnictve je to násobne viac. Aký má preto zmysel podať žalobu na dočasné opatrenie, ak sa výsledku dočkáte o päť a viac rokov? Žiadny. Význam to má len v prípade veľkých škôd, pre subjekty, ktoré majú dostatok finančných prostriedkov, aby celé roky živili súdny spor a tým aj systém a aby následne túto škodu zaplatil štát.“ 

Ján Kutan, advokát

„Neprináleží mi reagovať na jednotlivé podania, ktoré sú na Ústavnom súde SR, nakoľko o ich obsahu nemám informáciu no viem o nich, že konania prebiehajú. Taktiež nemám informácie o stave jednotlivých konaní a či o nich bolo alebo ešte nebolo rozhodnuté. Nie je vylúčené, že už aj slovenské súdy (či už všeobecné alebo Ústavný) o niektorých „korona podaniach“ rozhodli, akurát sa to nemedializovalo. 

To že v ČR súdy rozhodli skôr (ale aj napríklad v Rakúsku a iných krajinách), môže byť zároveň priblíženie k obdobnému rozhodovaniu našich súdov, nakoľko okolnosti, ako aj následky pri prijímaní týchto rozhodnutí, boli pravdepodobne obdobné. Samozrejme treba rešpektovať rozdielnosť právnych poriadkov susedných štátov s naším právnym poriadkom. Každopádne na Slovensku je vyhlásená „len“ mimoriadna situácia, núdzový stav bol vyhlásený len na úseku zdravotníctva, čo je samozrejme iný právny režim. Rozhodnutia aj neskoršie o prípadnej nezákonností opatrení budú podkladom k rozhodovaniu o prípadných škodách, ktoré mohli vzniknúť v rámci tzv. prvej vlny, a o ktorých budú rozhodovať všeobecné súdy. V rámci druhej vlny obmedzenia zásadného charakteru podľa všetkého začnú platiť od 1.10. (treba samozrejme skúmať kedy boli opatrenia prijaté, kedy boli vyhlásené a kedy sa o nich občania mohli dozvedieť), budú zakladať aj druhé kolo prípadných podaní tak na Ústavný súd SR, ako aj na všeobecné súdy. Tieto opatrenia by mali byť konzultované s odbornou verejnosťou, aby boli okrem iného aj riadené škody, ktoré boli a budú spôsobené opatreniami. Nástrojom by mohol byť osobitný zákon, ktorý v ČR existuje (tzv. krízový zákon). Podľa neho by si postihnuté subjekty svoje nároky uplatňovali, nakoľko je nepochybné, že autoritatívnym zásahom štátu dochádza k obmedzovaniu práv podnikateľov a občanov. Takto by sa vylúčili variácie a tituly na uplatňovanie nárokov a aj štát by mal v tejto časti prehľad o svojich prípadných budúcich „záväzkoch.“

Dalito.sk dnes oslovilo aj Ministerstvo spravodlivosti a Ústavný súd SR. Otázka Dalito.sk: „Advokáti neregistrujú doteraz žiadne súdne rozhodnutie ohľadom covid opatrení vlády a na Slovensku už máme druhú vlnu. Pritom o podnetoch vedia. Mohli by ste potvrdiť, že doteraz od jari naozaj nepadol jediný rozsudok k akémukoľvek podnetu ohľadom covid na Slovensku, vrátane Ústavného súdu SR? Ak to tak naozaj je, je to podľa vás správne?“

Hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová pre Dalito.sk uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky  (ďalej len „ústavný súd“) eviduje 43 podaní týkajúcich sa povinnej štátnej karantény prípadne iných opatrení prijatých v súvislosti so šírením choroby COVID-19. V 34 prípadoch sú sťažovateľmi fyzické osoby a v 9 prípadoch právnické osoby.

„Päť z týchto podaní bolo vybavených odložením, keďže z obsahu podaní bolo zistené, že nejde o návrhy na začatie konania. V 19 prípadoch ústavný súd uznesením ústavné sťažnosti odmietol. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh preskúmateľný správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe. Sťažovatelia nevyčerpali všetky účinné právne prostriedky na ochranu ich základných práv a slobôd, ktoré im priznáva zákon a  obrátili sa priamo na ústavný súd. Nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu žalobu nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv,“ uviedla hovorkyňa ústavného súdu.

Tlačové oddelenie MS SR na advokátové slová o neprehľadnosti možných rozsudkov nereagovalo a odkázalo nás na linky s tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá o tomto vedomosť.

„Odporúčame Vám kontaktovať priamo súdy tu: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/sud. Zároveň prikladáme aj odkaz na stránku, kde možno nájsť vydané súdne rozhodnutia: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie.Rozhodnutia Ústavného súdu SR sú dostupné na: https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView,“ reagovalo tlačové oddelenie MS SR na výhrady advokáta, ktorý nie si je do dnešného dňa vedomí, že by nejaký súd doteraz pri „covid opatreniach“ rozhodol. Zatiaľ nereagovalo ani na otázku Dalito.sk, ak to tak naozaj je, či je to vzhľadom na aktuálnu situácia v krajine správne.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu, aj dve)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *