Oslobodili nás aj Rumuni a za jedlo aj ubytovanie neplatili drobnými

K napísaniu vzácnych spomienok ma inšpirovali viaceré okolnosti. Po prvé, články v Ivanských novinkách o oslobodení našej obce Ivanky pri Dunaji, kde sa viac spomínali ruské jednotky. Cítil som potrebu kompenzovať tento vžitý dojem aj účasťou rumunskej ľahkej motorizovanej brigády na oslobodení Ivanky pri Dunaji. Konkrétne šlo o 2. pluk bojových vozidiel (doslovný preklad z rumunčiny), ktorému velil plk. Stan Zatreanu. Pre objektívnosť doplním, že ako jediný spomenul  účasť pluku plk. Zatreana na oslobodení Ivanky pri Dunaji p.F.Hässler, predseda Historickej Spoločnosti Ivanka a vlastne bol to práve on, kto ma ako prvý v osobnom rozhovore aj najviac motivoval.

Pátranie rumunskej televízie na Slovensku

Inšpiroval ma najmä rozhovor, ktorý poskytla obyvateľka našej obce Anna Čukášová (rodená Horváthová), v blahej pamäti, rodáčka z Bernolákova, filmovému štábu Rumunskej TV v máji 2005. Mal som tú česť rozhovor simultánne tlmočiť. No a po tretie, oslovil ma aj objektívny článok redaktora Pravdy V. Jancuru z 15. 5. 2018 nazvaný Tretinu Slovenska oslobodili Rumuni. Som rád, že ho dodnes nájdem na internete.

Dodnes však spomínam na osobný zážitok, keď som mal tú česť tlmočiť rozhovor preživšej pre rumunskú televíziu. Spomienky, ktoré poskytla pani A. Čukášová Rumunskej TV boli naozaj nesmierne vzácne.

Do jej rodného domu v Bernolákove prišli začiatkom apríla 1945 dvaja mladí rumunskí dôstojníci; pobozkali všetkým prítomným ženám ruky a slušne prosili o ubytovanie. Dokonca sľúbili, že zaň zaplatia. Samozrejme, že jej rodičia Rumunov ubytovali, ale peniaze nechceli!

Neznásilňovali ani nekradli

Inak ako lingvista a historik som skúmal viaceré dokumenty i odborné články o pôsobení rumunských vojakov na Slovensku i na Morave… Vyplynulo z nich, že žiadna mestská ani dedinská kronika nezaznamenala jediné znásilnenie, ani lúpeže či konfiškácie hodiniek zo strany Rumunov. Výnimkou boli drobné krádeže vajec a sliepok, ale podvyživeným a slabo oblečeným radovým rumunským vojakom sa to dalo z pochopiteľných dôvodov prepáčiť.

Rumunský televízny štáb poslal v máji 2005 do Ivanky vtedajší chargé d´affaires  Rumunska a môj priateľ dr. admirál Gheorghe Anghel, ktorý sa ešte predtým so mnou telefonicky spojil. Na záver som ešte rumunským filmárom stihol povedať drobnú, ale signifikantnú zaujímavosť.

Keď som v auguste 1982 kúpil dom Luknárovcov oproti pani Čukášovej, pri prehlbovaní pôvodnej starej studne som našiel rumunskú pozlátenú mincu z r. 1941 s podobizňou rumunského kráľa. Žiaľ, nevedel som si spomenúť, kam som ju pri tlmočení výroby rumunského dokumentu uložil. Aj táto minca však svedčí o tom, že Rumuni neplatili za jedlo u gazdov drobnými, ale hodnotnými mincami.

Už málokto na Slovensku vie, dokonca aj politici, že okrem I. a IV. rumunskej armády, ktoré sa podieľali po boku Sovietskej armády na oslobodzovaní Slovenska, pôsobili už od júla 1944 Rumuni aj vo vznikajúcich partizánskych oddieloch na území severného a východného Slovenska. Vysadili ich tu spolu so sovietskymi partizánmi na rozkaz Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Ich počet postupne rástol, presiahol počet sto mužov, ktorí sa aktívne a hrdinsky  zapojili aj do samotného Slovenského národného povstania.

Biografia veliteľa plk. Zatreana

Narodil sa v r. 1895 v obci Ghinești, vo vidieckej župe  Dâmbovița pri Bukurešti. Zomrel žiaľ pomerne skoro, už v r.1949. V r. 1916 absolvoval vojenskú strednú školu pre dôstojníkov pechoty s hodnosťou podporučíka.

Krátko nato ho zaradili do 22. pešieho pluku Dâmbovița, ktorému velil jeho svokor plk. George Georgescu. V tejto jednotke sa zúčastnil aj na bojoch v 1. SV. Roku 1931 ho prevelili do 1. pluku bojových vozidiel. Roku 1940 povýšili na podplukovníka a v tejto hodnosti sa zúčastnil aj na  protisovietskej vojnovej kampani (1941-1944). Nebol však nasadený priamo do frontovej línie, ale viedol administratívny sektor pluku.

Po zvrhnutí prohitlerovského maršala Antonesca 23. augusta 1944 sa jeho pluk okamžite zapojil do oslobodenia Bukurešti. Pamätného 23. augusta sa zároveň Rumunsko postavilo na stranu spojencov. Koncom septembra 1944 Zatreanu menovali do funkcie veliteľa 2. pluku bojových vozidiel, de facto ľahkých obrnených tankových jednotiek. Z územia Rumunska v októbri jeho pluk popri ostatných rumunských  a sovietskych jednotkách vytlačili rýchlo cez Oradeu a Arad von z Rumunska Nemcov i Maďarov.

Ďalej jeho pluk postupoval ako súčasť sovietskych jednotiek cez východné, ale najmä stredné Slovensko smerom na západ. Pluk mal nasledovné zloženie: dva tankové prápory, rotu prieskumníkov a ďalšie pomocné jednotky a personál v celkovom počte 1000 mužov. Najväčšie boje ešte predtým zviedol s Nemcami pri rieke  Hron… Odtiaľ potom nabrali smer Nitra, Šaľa, Senec, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, Bratislava, Morava … Rumuni nedorazili až do Prahy. Koniec vojny ich zastihol pri Kroměříži.

Za bojové zásluhy bol plk. Zatreanu citovaný v denných rozkazoch rumunského ministra obrany Rășcana, ale aj sovietskeho velenia. Ešte pred ukončením vojny bol vyznamenaný radmi Rumunská koruna III. triedy s mečmi, Hviezda Rumunska s mečmi IV. triedy a Mihai Viteazul (prvý zjednotiteľ Rumunska v r.1600…)

Som nesmierne rád, že konečne sa podarilo dvom slovenským a jednému českému historikovi verne zmapovať aj pôsobenie rumunského vojenského letectva pri oslobodzovaní Česko-Slovenska. Autormi knihy „Rumunské kokardy nad Československom” plnej dokumentov, dobových fotografií a autentických výpovedí sú Martin Cibula, Peter Kaššák a Radovan Frait. Kniha vyšla v decembri 2019 vo vydavateľstve Degart, s.r.o.

Autor: Prof. dr. Peter Kopecký, CSc., bývalý veľvyslanec SR v Rumunsku a Moldavskej republike (1997-2002). Dokumentárne podklady k článku aj pre Ivanské noviny mu poskytol bývalý dekan Fakulty histórie Kresťanskej univerzity Dimitrie Cantemir v Bukurešti  (a osobný priateľ) prof.Constantin Hlihor. Profesor P. Kopecký pripravuje detailnejšiu vedeckú historickú štúdiu o rumunských antifašistoch v SNP. Štúdia vyjde v auguste 2024, pri príležitosti 80. výročia SNP, vo vedeckom časopise Studia historica nitriensia  na FF UKF v Nitre.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)