Vážený pán premiér! Viete… „Dajme si spoločne od seba pauzu.“ Ja si dám pri mori

Opäť, vlastne stále, Vás vidím v televízii. Naposledy včera ste na Bôriku vyzerali veľmi nešťastne. Možno aj preto, že sa k vám dostali mrazivé slová anglického pastora, že Mayovia spravili chybu a koniec sveta nastane 21. decembra pred Vianocami a nie ako pôvodne tvrdili 21. 12. 2012. Alebo, že  Vám Facebook odstránil niekoľko statusov, pri ktorých ste porušili autorské práva. Nevadí pán premiér, veď každý robí chyby. Tak vás aspoň poteším, ako sa mám ja, keďže viem, že Vám záleží na každom živote slovenského občana.

Stále sa mám fantastický pán premiér! Bergamo sa v Česku chvalabohu nekoná a každý deň hlásia nové a nové rekordy padajúcich čísiel pozitívnych. Viete pán premiér, bývam za rohom nemocnice Motole a aj jej pán riaditeľ pravidelne upokojuje, že všetko majú pod kontrolou.

Nebojte sa pán premiér. Budú to krásne Vianoce! Cítim to v kostiach! Viete, to bude aj tým, že nás tu nikto netestuje ako pokusné králiky. Viete, tými antigénovými testami. Radšej už cvičia psíkov, ktorí keď okolo nás prejdú  a zacítia Covid, tak zaštekajú a ľahnú si k našim nohám. Milé, nie? Len si pán premiér dajte prosím doma pozor, lebo EÚ už spustila ten semafor a krajiny označuje podľa troch parametrov. Jedným z nich je aj množstvo vykonaných PCR testov v štáte. Viete, to sú iné ako antigénová atómová bomba. Aby to Slovensko – ostrov nádeje, nesálalo červenou nakoniec ako ostrov beznádeje najdlhšie z celej únie. Česko už robí aj viac ako 40 tisíc testov denne, tak sa o mňa nemusíte báť. Viete, to je tá krajina, ktorej ste na púti odkázali pri 30 tisíc testoch denne a SR pod vašou taktovkou testovala sotva 6 tisíc a dokáže to ešte aj dnes, že má testovať viac.

Tak vidíte, nemusíte sa o mňa báť pán premiér. A včera tu bolo naozaj veselo! Českí fanúšikovia burácali, lebo ich reprezentácia vyhrala kvalifikáciu na Majstrovstvá sveta vo futsale.  A ako na Slovensku? Ešte tam žije nejaký reprezentant, alebo už všetci utiekli za prípravou do bezpečia do zahraničia? 

Dobre, priznám sa aj keď vás nechcem strašiť. Mala som aj zlú chvíľku. Pri jednej vašej tlačovke som od vyčerpania zaspala a zlomila si okuliare. Ale neľakajte sa. Smutná som bola len chvíľu. Do troch hodím som dostala termín u oftalmológa aj bez „certifikátu slobody“. A už mám objednané nové. Stihnú mi ich vyrobiť skôr ako odletím mimo EÚ. Keby ste ma za hranicami neoznačili za nebezpečnú, aj by som si ich kúpila v Bratislave, ale tak čo už. V Prahe som stovkami eur podporila aspoň slovenskú majiteľku optiky. Aj som sa pani doktorky pýtala, či nedostala príkaz na pracovnú mobilizáciu na Slovensko, ale len mávla rukou. Nebojte sa. Ani jej nenapadne sa vrátiť a tak vám tam priviesť tú pliagu.

Ale nebojte sa pán premiér. Už som aj tak, ako každý mesiac, zaplatila kolegom na Slovensku aspoň honoráre, aj ten Literárny fond, sociálne aj zdravotné odvody, aj tie šeky operátorom aj čo to cez hranice zarobila. Zasa bude aj na dane! A samozrejme zodpovedne od vás nežiadam žiadnu podporu. Máte svojich starostí dosť. Som zodpovedná.

Viete pán premiér, v pondelok som sa fakt vyľakala. RTVS nám tu nešla takmer celý deň. Aj som sa zľakla, či ste to nevypli, že sa už plaga šíri z Česka aj cez vysielanie, ale večer už všetko naskočilo. Viete pán premiér, normálne som o vás bála, či ste v poriadku. Lebo viete, pri vás je už všetko možné…

Viete, pán premiér. Milujem Slovensko a tak som sa takmer pohádala so susedmi, ktorí sa smiali zo živej kamery z bratislavskej MČ Vajnory, kde hrala fujara a hrali loptové hry znudení zdravotníci testovacieho miesta, kde nikto nechodil. Pýtali sa ma, či nechýbajú v nemocniciach. Strašne sa na tom smiali, že také niečo ešte nevideli. Vraj sme svetoví a prví pán premiér!

Pán premiér. V utorok sa však stala veľká vec, ktorá mi konečne zmenila život! Vďaka programu Erasmus aj priateľom som zistila, že cestovať sa dá! Napríklad aj do Zanzibaru, na Kubu, na Maledivy, čoskoro spustia aj Dominikánsku republiku, kamarátka z Bratislavy odletela už na dovolenku na Bali… Ja som taká šťastná! Rovno som si do mesta vybehla nakúpiť moje milované ustrice a dobré víno a vyberala zimnú dovolenku takmer do rána. Viete pán premiér, tu v Česku sa dovolenky rýchlo vypredávajú, ale tak dobre, v najhoršom rada podporím aj cestovku na Slovensku. Sľúbiť mi však museli odlet z Prahy alebo Mníchova. Viete, pán premiér… z Bratislavy vlastne nič nelieta a dlho ani nebude a do Egyptu sa mi fakt nechcelo ani pred pandémiou. A Vy, pán premiér, kde budete sviatkovať? Zasa paradajz?

Pán premiér! Ja som taká šťastná, že ma čakajú už lepšie týždne za hranicami, za ktorými som ani nechcela žiť, ale vďaka Vám som si už zvykla. A Vy ako?

Včera ste sa aj mňa ako občianku SR, veď ešte som (či?), pýtali, ako spolu prežijeme zimu. Neviem ako Vy, ale ja som vás vypočula a radšej si dám od vás dlhú pauzu. Vianoce sa chystám prežiť šťastná s rodinou v Škandinávii, neskôr sa zohrejem pri mori. Takže zimu spolu neprežijeme určite, ale nevadí pán premiér. Hlavne, že sme zdraví a šťastní. Čo si v najkrajších dňoch roka môžeme priať viac. No nie?

Tak krásny deň, pán premiér, nech ho máte aspoň taký šťastný ako ja. Lebo ja ho mám. Za hranicami sa so mnou nepohrávajú a dali mi nádej. A už je doslova na dotyk aj bez nedôstojnej atómovej bomby v nose. Tak si to nepokazme aj keď ste to už vlastne strašne pokazili!

Určite sa ešte ozvem, veď dobrých správ v týchto predvianočných časoch nikdy nie je dosť! Nebojte sa! Bude lepšie. Už je lepšie! Teda aspoň tu za hranicami Slovenska určite.

Bozkávam Vás! Vaša občianka Slovenskej republiky Lucia Tomečková

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)