Potrebujeme silný demokratický blok, nie rozdrobenosť trpaslíkov
Vidíme, ako sa Fico trasie za mocou, sľubuje pomstu (a to si píšte, že to bude taká pomsta, že ešte Mečiar bude blednúť závisťou) a v posune k extrému sa zbratal aj s fašistami.
Sklamanie a frustráciu ľudí Fico, Blaha a spol. otáčajú smerom na živé terče. Podnecujú najnižšie pudy a huckajú proti skupinám ľudí alebo nepohodlným jednotlivcom. Môžu rátať aj s luzou, ktorú dokážu pohnúť kedykoľvek proti komukoľvek. Posilňujú nenávisť, robia z nej normu a nik ich za to neberie na zodpovednosť.
Užívajú si západný komfort a štýl života, ale ich mocenské chute a predstavy sa spájajú s nejakou verziou (bielo)ruského modelu. Videli ste niekoho z nich sa vyvážať na Moskviči, nosiť bundu Oodija alebo hodinky Molnija?
Z nenávisti robia normu
Zabávajú sa na svojich predstaveniach, no vedia, že sa nájdu aj takí, čo to vezmú za svoje a vypisujú výhražné odkazy či vyvolávajú fyzické strety. Fico, Blaha a spol. už nerobia len neškodné predstavenia, to sú už pre luzu, ktorá sa z krčmy presunula do ulíc, na sociálne siete a do záberov v zostrihaných videách, priam návody a podnety.
Nenávisť a agresivita, ktorú šíria a podnecujú, sa stáva normou a nástrojom politického boja. Čo horšie, stáva sa príťažlivou, veď taký vulgárny Matovič v burcovaní nenávisti a vo vyrábaní živých terčov nezaostáva.
Chýba silný demokratický blok
Ak to inak nepôjde, strácajúci Hlas sa k Smeru pridá a Ficovi nebude v ničom brániť. V trojici so značkovým extrémom je to síce šialená predstava, ale nie nereálna.
Proti tomu potrebujeme silnú, spoločnú a uveriteľnú ponuku s ambíciou znovu zdvihnúť étos nádeje a aspoň sa pokúsiť o étos víťazstva. Nič také zatiaľ, žiaľ, nevidieť.
Mala by to byť primárne úloha relevantných strán. Teda PS, SaS a KDH. Každá z nich má svoju identitu výrazne odlišnú od tých druhých, preto – z ich subjektívneho hľadiska logicky – každá pôjde samostatne a bude ponukou pre voliča, ktorý sa stotožňuje s tou-ktorou z nich.
Potom sú tu preferenčne bezvýznamné strany, ktoré samostatne nič neuhrajú. Spájanie – aj keby bolo, ale nie je, – však nefunguje ako matematický súčet. Ak sa nechcú včleniť do niektorej z relevantných strán, alebo nenájdu cestu na kandidátku niektorej z nich, pre výsledok v krajine, ktorá je dnes opäť na veľmi vážnej križovatke, by bolo lepšie, ak by voľby vynechali a zbytočne neodčerpali hlasy.
Kdesi medzi tým oscilujú Demokrati na čele s Hegerom a jeho vysokou mierou nedôvery. Ich výsledok môže znamenať fatálny prepad hlasov tých, čo si ctia demokraciu a naše ukotvenie v západnom civilizačnom okruhu. Žiadal by sa – v mene spoločného dobra, zodpovednosti za krajinu a demokratickej budúcnosti nás všetkých – triezvy pohľad na realitu a otvorenosť pre spoločný postup a nie falošné sebavedomie.
O reálnej sile Modrých zatiaľ netušíme, no ich príbeh je len na začiatku a momentálne bez ťahu na bránu.
No a Matovič, ktorý zničil nádej, rozosial nedôveru a chorobne sa vyžíva v deštruktívnosti a arogantnosti, opäť kope aj do potenciálnych spojencov. Kamaráti sa s nositeľmi ľudáckych reminiscencií a vyznávačmi ľudáckeho dedičstva otcov. Podobne ako Fico aj on robí z nenávisti normu. Pošliapal étos slušnejšieho Slovenska a zdá sa, že v šírení nenávisti a v agresívnej rétorike ho nič nezastaví.
Ale späť k téme. Žiaľ, neformuje sa žiadny relevantný demokratický blok. Počúvali sme o spájaní, no žiadne významné spájanie sa nedeje. Vidíme len prestupy, ktoré nijako neposilňujú nádej. Počúvame o hrozbe návratu Fica, no nevidieť žiadnu silnú a už vôbec nie spoločnú alternatívu s potenciálom nádeje, víťaznej emócie či víťazného étosu. Opäť len hra na seba a na náhodu.
To naozaj nechápete, v akej vážnej situácii sme sa ocitli?
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)