PR články

Zdeno Cíger: „Nech si každý jeden zlatý chlapec vyhodnotí, čo reálne pre hokej za tri roky urobil.“

Podľa mediálnej dohody DALITO so Slovenským zväzom ľadového hokeja (SZĽH) redakcia oslovila všetky hokejové kluby na Slovensku, ktorých je presne 102, plus ďalšie neregistrované kluby a OZ. Cieľom rozhovorov s vedením jednotlivých klubov je podľa prezidenta SZĽH Martina Kohúta zistiť reálny stav v hokejovom hnutí, ktorý podľa neho nemusí odzrkadľovať medializované  nálady medzi jednotlivými hráčmi, klubmi a funkcionármi. Podľa dohody, jeden klub si na striedačku vyberie Martin Kohút, ďalší DALITO. Redakcia ako prvého oslovila bývalého reprezentanta aj trénera Zdena Cígera, predsedu OZ No-21 Trnávka (Hokejová akadémia Zdena Cígera), ktorého akadémia za osem rokov vychovala na syntetickom ľade už reprezentanta.  

Kedy bude mať zmysel hovoriť o hokeji, o jeho napredovaní?

Keď sa začne otvorene hovoriť o problémoch. Ak všetci budeme len mlčať a budeme sa len sťažovať pri pive, nadávať na všetko a nakoniec otvorene nepovieme svoj názor, asi sa neposunieme nikam. Samozrejme, chápem, že každý klub sa borí vo finančných problémoch a je odkázaný na príspevky a pomoc, ale pokiaľ sa o všetkých problémoch otvorene nezačneme baviť, tak sa naozaj nedá nič zmeniť.

Vieš vymenovať najzávažnejšie problémy, ktoré SZĽH nevyriešilo ani za posledné 3-4 roky?

Trvá to roky. Sami sme si hokej pokazili a to je práve to, že veľa ľudí od hokeja vie, kde sa stala chyba, každý o tom hovorí, ale nikto to nepovie na rovinu. Všetci boli doteraz ticho, mnohí ďalej sú a s nechuťou sa zapájajú do ankety, do ktorej ich vyzvalo Dalito na základe spolupráce so SZĽH. Nič sa nezmení, celú výchovu mládeže sme si zničili a teraz to nevieme dať dokopy. Zaostávame za svetovou špičkou, aj tou, ktorá sa kedysi učila od nás . Utekajú nám všetci, ktorí boli v hokeji na tom horšie ako my. Všetko je o výchove mládeže. Bez toho sa nepohneme a ani nevychováme nových špičkových hokejistov. Každý len vyčkáva na voľby. Problém je alibizmus a nahováranie si ,že to robíme dobre.

Vieš konkrétne vymenovať to, čo náš hokej devastuje?

Nemáme dobre nastavené podmienky pre deti, veď nevyrastajú v prirodzenom konkurenčnom prostredí, nemáme počty, tréningy sú slabé, kedže nemáme počty, kluby pracujú s nízkymi počtami často bez kvality, mládežnícke súťaže sú chaotické bez úrovne. Máme pár klubov, ktoré majú kvalitu, ostatné je slabota a nemáme z čoho dopĺňať . Viem o čom hovorím, trénujem mládežnícke kategórie, v ktorých chýba konkurencia, disciplína, prirodzená súťaživosť, čím upadá už celá kvalita tréningov.

Je to o tréneroch a ich kvalite?

Nie, máme kopec šikovných trénerov, ale robí sa im veľmi ťažko, lebo nemajú s kým a tak nemôžu napredovať. Jednoducho chýba kvalita a konkurencieschopnosť..


Si veľký srdciar a tak sa dokážeš pri hokejovej tématike odosobniť. Napriek veľmi zlým skúsenostiam spred dvoch rokov, ktoré mali dopad aj na tvoju rodinu, čo za posledné tri roky zmenilo nového vedenia SZĽH k lepšiemu?

Na túto otázku som odpovedal v ankete minulý týždeň. Môžem zopakovať. Nevidím žiadnu zmenu okrem kozmetických úprav, ktoré vývoj slovenského hokeja a výchovu hokejovej mládeže nemôžu zásadne zmeniť. Nepamätám si, čo všetko možné i nemožné SZĽH sľubovalo, okrem výstavby malých plôch, 40 kusov. Sľúbili aj prekopať mládežnícky hokej od základov, žiaľ, žiadnu zmenu k lepšiemu nevidím. Práve naopak!!! Zrušili sa mandátni tréneri , vytvorili sa funkcie regionálnych asistentov a trénerov, ktorí tápu a netušia aké majú právomoci. Pokladám to za zbytočné plytvanie zväzových peňazí, ktoré by sa vedeli využiť zmysluplnejšie. Naďalej trénujeme zastaralým a nefunkčným systémom podľa školských ročníkov. Mládežnícke súťaže sú nastavené zle aj koncepcia. Nastala diskriminácia nižších súťaží, demotivovali hráčov 1.ligy. Verejným tajomstvom je ,že hráči 1. a 2. ligy sa nemajú šancu dostať do reprezentácii, lebo nikto im nedá šancu. Skvelým príkladom je regionálna kadetská súťaž, ktorej model bol aplikovaný do praxe prvú sezónu, to kvitujem,v tomto modeli sa prirodzene selektuje. Je veľa šikovných a lepších hráčov aj v nižších súťažiach, len sa tam nemajú šancu dostať, lebo v extraligových súťažiach je pretlak tlačených hráčov, ktorí sa nevedia alebo by sa nevedeli presadiť v nižších súťažiach. Opäť to poukazuje na to, že ani v extraligových súťažiach nie je prirodzená konkurencia a kvalita! Zabudlo sa, že mnohí zo zlatej generácie vyrastali práve v 1. ligách., a nielen zo zlatej generácie.

Je tvoja hokejová akadémia zaregistrovaná pod SZĽH? Vraj nie. 

Nechápem a je mi smiešne, keď zo SZĽH stále počúvam, že my so SZĽH nič nemáme. Veď moji chlapci  sú stále registrovanými hráčmi SZĽH. Patríme pod Športový klub polície (ŠKP), teraz hosťujeme za Trnavu a moji chlapci predsa hrajú zväzovú súťaž. Áno, akadémia nie je zaregistrovaná, ale ja som nikdy nepovedal, že nepatrím pod SZĽH. Ja si s nikým nepotrebujem podávať vo veľkom ruky . Nech sa ale prídu pozrieť, ako sa má robiť akadémia, majú to tu pod nosom. Neustále počúvam o budúcich nových akadémiách v Bratislave, pritom už jedna reálne funguje, tá NAŠA, treba ju len vyšperkovať. Stačí nás podporiť. Však fungujeme už 8. rok a máme aj výsledky. Kedysi mi prezident Kohút povedal, že mi postaví akadémiu. Väčšiu, lepšiu a s ľadovou plochou. Tak nech to urobí. Nebudem sa brániť… Rád budem pracovať s väčším počtom detí a s väčšou kvalitou, ale na to potrebujem priestory a ľady. Darmo vychovávam kvalitných hráčov do reprezentácie a veľkoklubov, pokiaľ nebudem mať lepšie priestory, nemôžem ich vychovať VIAC. A nemal by som problém zobrať zodpovednosť za novú akadémiu na svoje plecia, reálne by som do toho šiel, veď mám kopec vlastných skúseností s fungovaním akadémie plus výsledky. Len to by musel niekto za mnou z kompetentných zo SZĽH prísť a navrhnúť mi to. Keď už teda SZĽH ide o výchovu hokejovej mládeže…

Hokejová akadémia Zdena Cígera so syntetickým ľadom/foto: Dalito.sk

Moja akadémia funguje osem rokov. Nie je to vôbec jednoduché, ale naším hlavným problémom je dostať sa v Bratislave na ľad. Ešteže máme v priestoroch akadémie syntetiku, ale chlapci potrebujú trénovať aj na normálnom klasickom ľade. Nie je to hanba?! Bola mi prisľúbená pomoc od nového starostu Ružinova Martina Chrena. Sedenia sa skončili prísľubom. Nechám sa prekvapiť, ako to celé dopadne. Snáď sa už nezopakuje to, čo za bývalého vedenia, bývalého starostu Pekára, ktorý bol ovplyvňovaný vedením HK Ružinov, štatutárom Pokovičom a Jánom Filcom a zobrali mi jedinú hodinu ľadu, ktorú som si sezónu predtým riadne a načas platil. Aj napriek tomu, že klub HK Ružinov má 35 hodín ľadu týždenne zadarmo z mestskej časti Ružinov. Áno, ja som platil. Mesačne to bolo 2000 eur, aj napriek tomu, že moji chlapci hrávajú zväzové súťaže SZĽH. Keby nám všetkým išlo o rozvoj hokeja, nie o osobné spory, ambície a egá, tak by sa takéto neférovosti nediali. A budem úprimný, je mi jedno, že mi je pripisované vyplakávanie. Pokiaľ poukazovanie na to, čo nefunguje, čo by sa malo zmeniť, čo by sa robiť nemalo a naopak malo, nazýva ktokoľvek vyplakávaním, asi to nemyslí so zmenou v slovenskom hokeji úprimne! Koho tým, že nám zobrali hodinu ľadu potrestali? Mňa? Nie, našich chalanov. A toto dopustia bývalí úspešní hokejisti a tréneri reprezentácií..

Hokejová akadémia Zdena Cígera so syntetickým ľadom/foto: Dalito.sk

Veď v Bratislave ľady sú, napriek tomu musíš denne cestovať do Trnavy. Je to nejaká osobná zášť, alebo čo je to v hokeji? Veď chceš len trénovať a vychovávať deti. Nerozumiem tomu. 

Ja to tiež nechápem. Ružinovský klub má 35 hodín týždenne zadarmo, lebo majú zmluvu so zväzom, ja som mal hodinu ľadu, a aj tak ma zrušili. Nerozumiem tomu, prečo nemôžem dostať ani hodinu ľadu, ktorú by som si v Bratislave zaplatil. Pre mňa je to nepochopiteľné. To je o medziľudských vzťahoch a stále to bude len na úkor detí a mládeže. A presne do týchto vecí by SZĽH malo vstúpiť. Nemalo by zatvárať oči, ale túto kompetenciu zobrať do svojich rúk a riešiť problémy. Veď by pomohli aj našim deťom. Našou akadémiou prešlo okolo 50 hráčov a to nie sú malé čísla. Keby mi niekto pomohol ako sa snažia inde, mohol by som robiť ďalšie výbery. Zatiaľ sa rozširovať nemôžem. Môžem si dovoliť zaplatiť len obmedzený počet ľudí, fungujeme v naozaj malých počtoch, robíme všetko, aj čo by sme nemuseli, ak by sme mali možnosť zamestnať viac ľudí. celkovo by sme sa posunuli o krok vpred. Všetko sa dá, len treba nastaviť pravidlá, deti viesť k disciplíne, dozerať na dochádzky na tréningy a potom sa aj ľahko pracuje. Naozaj nechcem vyzdvihovať, ako to my robíme dobre, ale nadišiel čas povedať, že v akadémii robíme dobrú robotu, ale aj napriek tomu potrebujeme pomôcť. Hokejistov by sme vedeli vychovať ďaleko viac.


Hokejová akadémia Zdena Cígera so syntetickým ľadom/foto: Dalito.sk

Nemáš už problém komunikovať s nikým zo SZĽH, keby prišiel?

Naozaj nemám, bola tu Diana Kosová, riaditeľka projektového oddelenia zo SZĽH, dohodla si stretnutie s mojou ženou. Kľudne môžu prísť aj ďaľší kompetentní zo SZĽH, potrebujeme pomoc , chceme ešte zlepšiť podmienky.

Bol tu niekto z nového vedenia zo SZĽH po rady, ako nastaviť akadémie, ktoré chce vybudovať? Tuším 40. Neraz som na ceste po slovenských kluboch počula, že to robíš dobre.

Dlho ku mne chodil Richard Pavlikovský po rady, prišiel s nejakou myšlienkou, víziou, ktorú teraz realizuje v Trenčíne. Bol to on, ktorý povedal, že to robíme v akadémii dobre, ale nemôžu to povedať verejne, lebo ľudia a kluby by ich zožrali. Teraz sa tu zopárkrát zastavil Miro Šatan a dohodli sme sa, že sa ešte stretneme, ale zatiaľ sa nič konkrétne neudialo. Stále sa len rozprávame. Je pravda, že mi navrhol niekoľko možností ako sa zapojiť a pomôcť výchove slovenskej mládeže. Ako tréner reprezentačných kategórií, či tréner reprezentačných kempov ako Jano Lašák. Len neviem, či ponuka bude platiť, keďže som sa dopočul od Žiga, že Ľubo Višňovský ma tam nechce, lebo moja žena raz niečo napísala, čo on zobral osobne. Ale to nie je môj problém a Višňa by si to mal vydiskutovať s mojou ženou, ona sa tomu určite nebude brániť. (úsmev) .Pokiaľ nám všetkým ide o jednu vec, postaviť slovenský hokej na nohy, prestaňme riešiť takéto nezmysly a egá. Už snáď naozaj stačilo.

Otvoril by si dvere tvojej akadémie, aj keby na ne zaklopal prezident SZĽH Martin Kohút?
Netreba klopať na dvere, my máme na seba čísla.

Hokejová akadémia Zdena Cígera so syntetickým ľadom/foto: Dalito.sk

Ako sa to vlastne celé podarilo tebe? Akadémia. 

Ešte počas mojej aktívnej kariéry hlavného trénera v Slovane, sme sa doma často bavili o deckách, ktoré si hokej nemôžu dovoliť a potenciál alebo talent majú. Prekecali sme celé večery.


Kto je to sme?

(smiech) Tak vlastne ja a moja partnerka Xénia. (smiech) Bolo to len pár mesiacov po narodení našej spoločnej dcéry Ali. Vtedy baby, moja Xeňa a jej priateľka Valika, v tom čase pracovala pre Nadáciu Poštovej Banky, spôsobili to, čo funguje dodnes. Xeňa ju poprosila, či by sa neprihovorila u svojej šéfky v Nadácii Poštovej banky Heleny Hupkovej a tá svojmu šéfovi, majiteľovi Máriovi Hoffmanovi. Ako keď ženy niečo riešia (úsmev). Po pár mesiacoch som mal prvé sedenie s Máriom. Vlastne vďaka Nadácii Poštovej banky sme začali fungovať. Nakúpili sme prvé výstroje, hokejky. Hneď na to sme urobili nábor detí na školách, obehal som detské domovy a zavesil prvý nábor pre sociálne znevýhodnené deti na internet. Prihlasilo sa asi 20-25 deti, kinderká, doteraz máme Záhorákov Žiga a Igora Polákovcov, Dávida Mrvu a ďalších v akadémii. Začali sme s prvými tréningami na umelom ľade (úsmev), ešte pod holým nebom, lebo sme plochu nemali zastrešenú. Potom sme zohnali aj navyše hodiny klasického ľadu a pekne sa to rozbehlo.V roku 2013 sme postavili jednoduché bývanie v kontajneroch na Drieňovej, pre decká rodičov, ktorí na každodenné cestovanie na tréningy nemali ani čas a ani peniaze. 24 postelí. Ďakujem Andrejovi Gaburovi, ktorý si nás do areálu FitCamp na Drieňovej pustil . Dnes máme deti pomixované. Dokonca počúvam, že tu mám „zbohatlíkov“. Ale ja sa tomu nebránim, veď u nás môže trénovať hocikto, len musí dodržiavať interné pravidlá akadémie. Napríklad prísnu disciplínu, musia poslúchať na tréningoch, dodržiavať dochádzku,  rodičov sme nasmerovali opačne, aby nechodili. Zo začiatku to ťažko znášali , ale odkomunikovali sme to s nimi, zvykli si a vidia, že to funguje aj bez nich. Uvedomili si, že naozaj sa deti na tréningoch nerozptyľujú rodičmi. Dostali sme ich plnú dôveru a celú ich hokejovú výchovu nechali na nás.

Vstup do Hokejovej akadémie Zdena Cígera/foto: Dalito.sk

Musel si zobrať deti z „normálnych“ rodín pre financie, aby mohla akadémia ďalej fungovať? 

Nie, jednoducho som prestal rozlišovať. Mám tu deti, ktorých rodičia majú problém niečo zaplatiť a aj takých, ktorí majú na to, ale neplatia nič. Povedal som, že pokiaľ na prevádzku a ostatné nutné veci zoženiem peniaze, budem fungovať len takto. Nechcem žiadne poplatky. Rodičov chceme naozaj odbremeniť od všetkého. Keď si už kúpia vlastnú výstroj je to na nich. Samozrejme, ak nám chcú pomôcť, tak im nebránime, či 2% alebo iným spôsobom. Veľa vecí sme si svojpomocne vybudovali s pomocou rodičov počas brigád. Túto sezónu mi pomáhajú dvaja rodičia s vozením chlapcov, kategórie dorast, kadeti, na tréningy každý deň smer Bratislava-Trnava. Mišo Korytko a Robo Jánošík, za čo im ďakujeme, fakt nemáme navyše peniaze na druhého vodiča.

Naozaj nikto vôbec nič neplatí?

Nie.

Ako dokážeš tie peniaze zohnať? Veď to vôbec nie je jednoduché.

Tak zatiaľ fungujeme. V prvom rade sme odkázaní na výzvy z projektu Prevencia kriminality z MV SR, Prevencia Kriminality pomáha aj nádejným slovenským brankárom s patrónom Jánom Lašákom, ktorý chodí po kluboch a rozdáva brankárske výstroje, len na objasnenie pre tých, ktorí nevedeli. Naším ďalším dlhoročným podporovateľom je Nadácia STARS for STARS. Škoda len, že rok čo rok som v neistote, či výzvu z MV SR dostaneme, či nie alebo sponzorské z Nadácie STARS for STARS. Často mi to zväzuje ruky. Tá neistota, či budeme môcť pokračovať alebo naopak, budeme musieť akadémiu rozpustiť a chlapcov uvoľniť do iných klubov, nie je príjemná.  Pár posledných rokov nám pomáha i Rudolf Hrubý (ESET), ktorého nadchla naša akadémia a spôsob, akým deti žijú v akadémii v prerobených kontajneroch. Prezradil, že mu je to blízke, lebo v kontajneroch začínala aj firma ESET. Sme mu vďační za vynovenú, zväčšenú syntetiku, ktorú sponzoroval a nielen za to. A v neposlednom rade nesmiem zabudnúť na jednotlivcov ako firma EOS a.s., ktorá nikdy neodmietne pomôcť, ani bežní ľudia či rodičia, priatelia, ktorí nám každoročne poukážu 2% , občas aj sponzorské. Veľkou pomocou sú aj vecné sponzorské dary, ako mliečne výrobky raz mesačne z RAJO a.s, kvartálne čistiace prostriedky a hygienické potreby z DM DrogerieMARKT, Studio MODERNA s.r.o, ktoré sa postaralo o kvalitné spanie značky DORMEO ,panvice a hrnce značky DELLIMANO , ci NUTRiIBULLET k výrobe smoothie. ZELENINARI s.r.o , ktorí dodávajú čerstvú zelenina a ovocie podľa potreby dvakrát týždenne už niekoľko rokov a Nutrend výživové doplnky z firmy WIN s.r.o . Ďalej dlhoročný sponzor” Hostinec u deda” a nesmieme zabudnúť na čerstvú spoluprácu s Monikou Kozelovou z “Klubovne Misia”,ktorá sa nám stará o výbornú čerstvú stravu za zvýhodnené ceny.

Viem, že tvoji zverenci v akadémii aj bývajú, niektorí občas dokonca aj u teba doma. 

Áno, fungujeme na princípe internátnej akadémie, veď tu máme deti z celého Slovenska. Záhorie, Rožňava, Nové Zámky, Topoľčany, Levice, Partizánske… rodičia detí nám dali dôveru. Samozrejme, kto je z Bratislavy býva doma. Ale urobili sme výnimku pri jednom chlapcovi, ktorý tu žil v nevyhovujúcich podmienkach u rodičov. Dovolili sme mu bývať v akadémii šesť rokov.  Občas sa stane, že náš dobrovoľník, ktorý žije celoročne v akadémii a dohliada na chlapcov Tomáš Regec, mimochodom čiarový rozhodca, potrebuje odísť na pár dní domov. Tak ho zaskočí moja Xénia na niekoľko dní v akadémii alebo si zoberieme chalanov na víkend domov. Niekedy je to len jeden chalan ,ktorému sa neoplatí cestovať k rodine, ale mali sme ich tu aj 7-8 naraz. Vírivka, bowling, spoločne strávené chvíle.To sú naše soboty, nedele. (úsmev)

Spoločné oslavy v Hokejovej akadémii Zdena Cígera/foto: dalito.sk

Aj si varia a perú?

Máme práčku i sušičku. Samozrejme je to aj pre nich náročné, veď sú to stále deti a čím sú staršie, tým je s nimi v puberte viacej problémov, ale vidíme, že im to prospieva. Moja Xeňa začala s hodinami varenia (úsmev), každý pondelok majú spoločné upratovanie v akadémii, upratovať musia všetci, aj tí, ktorí nežijú v akadémii, ale po škole tu trávia voľný čas. Kto potrebuje doučovania z predmetov, v ktorých pokrivkáva, má. Pondelky majú regeneráciu a fyzioterapeuta (Radko Cíger) k dispozícii. Od nového roka sme štyrom chlapcom vybavili doučovanie z angličtiny s jediným cieľom, zdokonaliť komunikáciu.

Doučovania v Hokejovej akadémii Zdena Cígera/foto: dalito.sk

Oslovili sme AA Sports MANAGMENT a jedneho z agentov Andreja Augustína. Dohadujeme sa na spolupráci, našim spoločným cieľom je najlepším chlapcom umožniť odchod za hokejom do severských krajín, Švédsko, Fínsko. Teraz je to na agentovi a nich, ich výkonnosti.Veď uvidíme ako dopadne PLAYOFF. Ako hovorím, dá sa všetko. Samozrejme, čím chcete vytvoriť lepšie podmienky, na všetko musíte zohnať peniažky, ale pokiaľ to dokážem, budeme fungovať. A keď nie, zavrieme akadémiu a budeme sa venovať výchove mládeže ako všetci ostatní z hokejovej brandže, bývalí hokejisti, komerčnou cestou, platené individuálne tréningy. Netúžim byť závislý na poplatkoch od rodičov. Fakt nechcem riešiť nespokojných rodičov ako každý slovenský klub. To by ma nebavilo. Preto si myslím, že pri výchove hokejistov a akadémiách by to malo byť nastavené tak, ako to robíme my.

SZĽH stavia 40 ľadových plôch, ty dokážeš vychovať kvalitného hráča, o ktorého majú záujem aj vo Švédsku na syntetickom ľade, ktorý stojí nepomerne menej, ako je to možné? 

Všade na svete to funguje tak, ako je to u nás v akadémii. Vedľa každého ľadového štadióna sú ešte aj syntetické plochy. Naozaj na syntetiku nedám dopustiť. Moji chalani sa na tom naučili korčuľovať a nevidím žiadny rozdiel. Naopak, sú silnejší a korčuliarsky zdatnejší.

Prečo? Musia do toho viac tlačiť?

Presne, je to obrovská záťaž , lebo syntetický ľad tak nekĺže, tým pádom sú viac nútení hýbať nohami. Keď sa odrazíte na ľade, tak to ide ľahko a vlastne sa len vozíte. Na syntetike je nácvik toho, že stále musíte hýbať nohami, aby ste sa dostali z bodu A do bodu B. (úsmev) Naozaj je to náročné. Často ich obdivujem, keď tu dve tri hodiny v kompletnej hokejovej výstroji trénujú a potom na klasickom ľade vidieť, že to naozaj funguje. Syntetika je výborná na kondíciu, prirodzenú silu , individuálne činnosti, techniku, kontakt s pukom, veľa streľby, toto všetko je k nezaplateniu pre našich chlapcov, keď si predstavíte, že ešte ako bonus sú to naše priestory. Naše deti si môžu zahrať kedykoľvek, ešte aj po spoločnom tréningu a často si aj zahrajú. Alebo si individuálne trénujú streľby, prihrávky. Takže sa veľmi čudujem ľuďom, ktorí synteticky ľad negujú a pritom nikdy nevideli našich chalanov na syntetike trénovať. Nevidieť žiadny rozdiel. Veď tu sa dá robiť všetko presne ako na normálnom ľade.

Máš predstavu, koľko stojí taký normálny ľad a asi vieš presne koľko stojí vybudovanie syntetického ľadu a haly.

Samozrejme výstavba celej haly, aj s technológiou a údržbou klasického ľadu je veľmi finančne náročná. Mne sa podarilo zohnať používané mantinely zo Švajčiarska , kde ich vymieňali za nové aj s plexisklami. Aj syntetický ľad nie je úplne lacný, ale mal by vydržať minimálne 15 rokov a nemám s tým žiadnu robotu, len to musím udržiavať čisté. Nemusím riešiť ani energie, iba v zimných mesiacoch osvetlenie, čo je minimum.

Koľko celá táto syntetická sranda stojí?

Keď sa bavíme o vybetónovaní podkladu na syntetiku tak 12-15 tisíc eur, mantinely mám s plexisklami za asi 12 tisíc, syntetika stála cca. 100 eur meter2 , teraz máme 40x18m rozmer. Niekto povie, že je to malé, pritom celý svet funguje na malom priestore, aby sa deti naučili základy hokeja, individuálne zručnosti a podobne. Zastrešenie celej haly stálo asi 60 tisíc eur, je to len hliníková konštrukcia s plachtou. Dôležité je, že nám nefúka, nesneží, neprší a k dispozícii máme ľad celoročne.

Kde sú momentálne chlapci, ktorých si vychoval na syntetike?

„Kinderko“ z Hokejovej akadémie Zdena Cígera Maťko Číč/foto: archív Zdena Cígera

Niektorí sú ešte u nás, sú v dorasteneckom veku a hráme 1. ligu s Trnavou, snažíme sa postúpiť do extraligy. Kadeti tiež hrajú za Trnavu. Mladší chlapci 2005-2010 trénuje Miro Miklošovič u nás na syntetike a dvakrát do týždňa na normálnom ľade. Tieto ročníky chodia hrávať do Česka. Máme chlapca Libora Nemca, ktorý je našim odchovancom a teraz hráva vo Švédsku .Jeho brat Oliver chytá za dorast v Slovane. Bratia Zelkovci hrajú jeden v Slovane a mladší brat na HOBE, Voloda Mikhalchuk hrával za Extraligovu Skalicu atd. Dávid Mrva, dvojičky Igor a Žigo Polákovci, Braňo Korýtko…

Naozaj mojich chlapcov na ľade vidno a to sme nevyberali z počtu 50-60 hráčov. Takže pracujeme s tým, čo príde. Prišli k nám aj hokejbalisti, ktorí chcú hrať hokej. Dávame šancu každému šikovnému chlapcovi. Vždy sa to prirodzene vyselektuje. Veľa detí skončilo, lebo princíp prípravy nezvládali, ale veľa detí aj ostalo. Niektorých sme pustili do iných klubov, alebo museli odísť, lebo nespĺňali naše kritéria, alebo nemali požadovanú disciplínu. Takže našou akadémiou už prešlo približne 50 hráčov, ale chodia k nám aj na hosťovanie z iných klubov, hlavne zo Slovanu. U nás sa mnohí vyhrali, lebo dostali príležitosť a vrátili sa do materských klubov. Spomeniem Brudera a Romana Roháčeka a bolo ich ďaleko viac. Preto sú takéto akadémie dôležité.

Zverenci Zdena Cígera z akadémie, všetci v reprezentačných výberoch: (vľavo) Adam Hajdúch, Žigo Polák,Oliver Nemec,Igor Polák/foto: archív Zdeno Cíger

Vychoval si už aj reprezentanta?

Libor Nemec, ktorý je vo Švédsku bol stabilne v U15, U16. Aj teraz má 5.4. reprezentačný zraz, jeho brat Oliver chytá za Slovan a zúčastňuje sa reprezentácii. Za tie roky fungovania sme mali 8 chlapcov v reprezentačných výberoch a bavíme sa o chlapcoch, ktorí u nás vyrástli a začali na syntetike. Len nezabudnime pripomenúť, že hráči prvých líg nie sú zaujímaví pre trénerov reprezentácií, nie je záujem ich ani vyskúšať.

A prišiel niekto za tebou, že ďakujem?

Tak, to sa u nás nenosí a ani si na to nepotrpím.

Tak, ale evidentne máš výsledky.

Samozrejme, že ma to mrzí, lebo zväz sa tvári, že s nami stále nič nemá, pritom , opakujem , naši chlapci sú hráčmi klubu ŠKP, ktorý je zaregistrovaný v SZĽH. Veď my stále vychovávame hráčov, ktorí môžu byť budúcimi reprezentantmi mládežníckych kategórií  alebo A-čka a počas sezóny hrajú zväzové súťaže.

Adriana Hosťovecká povedala, že hokej je na Slovensku o „obchode s bielym mäsom“. Máš podobné skúsenosti aj ty? 

Výkupné riešim aj ja, lebo za to potom platím výchovu ďalších chlapcov, keďže nevyberáme klubové poplatky, ale zase nesprávam sa ako podaktorí funkcionári v iných kluboch. Tam nie som ochotný zájsť. tento rok som vyplácal dvoch hráčov, ktorých som potreboval a stálo ma to 5 500 eur, lebo rodičia na výchovné nemali peniaze.

Pre akadémiu sú to asi veľké peniaze… 

Neustále bojujem aj s nedostatkom ľadov a ešte za kategóriu by som mal zaplatiť štartovné 3 500- 5 000 eur SZĽH, čo je podľa mňa prehnané. To sú obrovské peniaze, ktoré kluby zaťažujú. Pre mňa je výhodnejšie spolupracovať s klubom, ako s HK Gladiators Trnava alebo s Hoba v Dúbravke, aby sme si navzájom pomohli. Mrzí ma, že to v HOBE nakoniec muselo skončiť práve kvôli rodičom a celej hokejovej politike. Veľmi som bol sklamaný z toho, že v Bratislave sa nevieme spojiť so žiadnym klubom, vždy to narazí na problémy s rodičmi.
Teraz sa nám darí v Trnave, som vďačný za príležitosť, ktorú sme dostali. Problém je akurát to, že musíme každý deň voziť chlapcov na tréningy tú diaľku. Zobral som na lízing dva minibusy, aby sme mohli dochádzať. Čiže každý deň si odšoférujem BA-Trnava a späť.

Hokejová akadémia Zdena Cígera s HK Trnava bojuje o postup do extraligy dorastu//foto: FB Zdeno Cíger

Je to iba chyba rodičov, čo sa udialo v Bratislave ohľadom ľadov? 

Samozrejme aj vedenia, ktoré by sa im malo vedieť postaviť. Keď to ide v Trnave, malo by to ísť aj inde. Keď si tam rodičia otvoria ústa, prečo ich dieťa nehrá, tak tam majú jasné nastavené pravidlá, ktoré musia všetci rešpektovať. Vznikne väčší počet hráčov a hlavne prirodzená konkurencia a tak tréneri majú z čoho vyberať. Keď prídu zranenia , choroby, stále máte potrebný počet hráčov a stále môžeme robiť. Funguje potom všetko.

Vraj si tréner, ktorí si hráčov nosí aj domov, do svojej rodiny.

Tak, sa snažím deťom dať niečo, čo som dostal aj ja. Mal som veľmi dobrých trénerov, hlavne trénera Jesenského, ktorý sa o nás staral. Aj ja som zažil, keď moji rodičia neboli doma a cestovali sme niekam na zápasy, zobrali si ma domov a postarali sa o mňa. Hlavne vzniká väčšie puto medzi nami . V lete ich berieme na Dunaj, kde mávame letnú prípravu, spávame v spacákoch, opekáme si, hráme spoločenské hry, pripadne ich vozíme s partiou z maríny na lodiach. Jednoducho s nimi máme aj iný kontakt a potom si aj viac dôverujeme. Povedal by som, že sme ich náhradní rodičia. Aj pre mňa bol môj tréner vždy druhý otec. Strávil s nami veľa času a riešil s nami nielen hokejové veci, ale aj život mimo hokeja.

Podľa toho čo všetko hovoríš, hokej nie je iba o peniazoch. 

Samozrejme, že nie, sú dôležité, ale dá sa to nastaviť jednoducho aj inak. Musíte sa prispôsobiť dobe, ktorá je na financie mimoriadne náročná a treba robiť jednoducho, iba sa netreba toho báť.

Za tie tri roky ti SZĽH nejako pomohlo?

Ani moc nie. (úsmev) Ale musím byť spravodlivý, ani predchádzajúce. Jediné o čo sme si požiadali bolo z projektu na deti zo sociálne slabších rodín, na dvoch chlapcov 1000 alebo 1 500 eur. Peniaze sme použili na korčule a výstroj. Pomohlo, ale ak by sme sa išli baviť o nákladoch len na bývanie na jedného chlapca žijúceho celoročne v akadémii, je to v podstate almužna .

Kto zo zlatej generácie urobil podľa teba niečo pre hokej za posledné tri roky? 

Neviem to posúdiť, nie som s chalanmi v kontakte. Chceli zmenu, len sa stihli rozskupinkovať. Už nevidím nadšenie. Pokiaľ nebudeme súdržní a naozaj si spoločne nepovieme, poďme toto zlepšiť a spolu… nedá sa stále skupinkovať a trieštiť . Sila je v kolektívnosti a vzájomnej pomoci jeden druhému. Každý sám za seba musí zhodnotiť, či urobil niečo pre slovenský hokej, niečo odovzdal, či by sa niečo patrilo vrátiť späť. Nech si každý jeden zlatý chlapec vyhodnotí čo reálne pre hokej za tri roky urobil..

Hokejová akadémia Zdena Cígera/foto: súkromný archív Zdena Cígera

Ako hodnotíš to, že Martin Kohút sa rozhodol Prohokej zobrať pod krídla SZĽH?

Konečne rozumná vec. Ja som za, myslím si, že keď chce zväz naozaj niečo zlepšiť, musí nad tým mať aj kontrolu. Zväz by mal byť zodpovedný za to, akú úroveň súťaží máme a akým štýlom sa bude hrať.

Ako vyzerá dnes naša liga?

Nedá sa zo slovenskej ligy robiť NHL, nemôžeme pozerať iba na cudzincov. Veď to je prehnané. Naozaj si musíme všímať našich hráčov a pracovať s nimi, aj keď mladí chlapci mužom ešte nestačia. Presne to je to, prečo sa musíme zamerať na mládež. Bohužiaľ, bude to trvať dlho. Opakujem, pre mňa sú veľkým vzorom Švajčiari.

Zvládol Richard Lintner úlohu šéfa Prohokeja?

Mne sa to celé nepáči. A určite nie som jediný. Veľa ľudí sa presvedčilo, že toto nie je dobrá cesta, ako to v začiatkoch vyzeralo.

Čo za tri roky urobilo SZĽH pre celý hokej?

Chodím po štadiónoch, kluboch. Tréneri sú naozaj nešťastní, podmienky na prácu majú slabé, sú slabo platení. Samozrejme nehovorím, že všetko má na svedomí SZĽH, však kluby by sa mali snažiť viac, ale mnohé štadióny sú naozaj v dezolátnom stave, šatne jedna katastrofa. V tomto rozhovore sa to ani všetko povedať nedá čo počúvam, ale, keď sa vrátim na začiatok nášho rozhovoru, presne o tom by mali zástupcovia klubov otvorene hovoriť, nahlas, čo ich trápi okrem štadiónov. Naozaj si treba otvoriť ústa a nebáť sa povedať kritiku. Hovorme o napredovaní Maďarov, ktorých podporuje štát, o severských krajinách, ktoré nám poutekali strašným spôsobom. Je to naozaj len o podmienkach. Všade sú ihriská, kde sa môžu deti všestranne pohybovo vzdelávať. Všade.

Čo sa teda za tri roky na Slovensku zmenilo? 

Tak ešte veľa štadiónov, o ktorých hovorí zväz, že postaví, nepostavil. (úsmev) Či sa vôbec za tie roky niečo postavilo a chystá zväz postaviť?Jediné čo zatiaľ viem je Trenčín. Trenčianska akadémia so vstupnou investíciou 6 000 000 zo štátneho rozpočtu a VÚC. Nábor sa robí pre 15 chalanov. 6 miliónov do akadémie, ktorá reálne ešte nestojí a nikoho nevychovala. Ale snáď to vyjde a naozaj raz bude stáť a fungovať, vychovávať . Držím im palce. Nebudú to mať ľahké, budú ostro sledovaní, kedže tých 6 000 000 eur zaplatíme my všetci, občania. Ďalší projekt, vzorový, ako nám bolo povedané, sa chystá u Cibáka v Liptovskom Hrádku. Zväz sa ide zadĺžiť úverom na 1 000 000 eur.

Niekto si teraz povie, bože, také veľké peniaze iba na šport!

Viem, že máme problémy aj v iných rezortoch, ale keď to ide všade na svete, tak nechápem, prečo to nejde u nás. Keď chceme byť dobrí, tak musíme možno odkukať niečo od vyspelých krajín. Veď šport je veľmi dôležitý, je to súčasť života, prevencie, deti by mali športovať, deti sú naša budúcnosť, netreba sa báť investovať do našej budúcnosti.  … a vlastne stačilo, myslím si, že som z mojej strany povedal dosť, je rad na ostatných.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Úryvok z rozhovoru so Zdenom Cígerom:



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *