PR články

Michal Longauer: „SZĽH nechodí nielen po prvoligových dorasteneckých zápasoch, ale ani po extraligových štadiónoch.“

Banská Bystrica zareagovala na výzvu prezidenta SZĽH Martina Kohúta sama. Michal Longauer, riaditeľ HC´05 iClinic Banská Bystrica, a.s. je totiž členom Výkonného výboru SZĽH a s fungovaním zväzu má dlhoročné skúsenosti. Myšlienku prezidenta Kohúta, hovoriť o budúcnosti slovenského hokeja nahlas považuje za dobrú, pretože môže hokeju pomôcť a fanúšikom, ktorých zaujímajú len hokejové výsledky ukázať, od čoho všetkého závisia, čo všetko sa za nimi skrýva, a hlavne, aké problémy. Okrem toho je sám zvedavý na ďalšie názory a reakcie ostatných funkcionárov klubov. Michal Longauer otvorene aj o projekte U20, o práci prezidenta Martina Kohúta, aj o zákulisí Prohokeja.

O Banskej Bystrici kolujú fámy, že klub je akýsi samostatný hráč, ktorý hýbe hokejom na strednom Slovensku. Na internete na adresu HK BB nenájdete len lichotivé komentáre.

Asi narážate na profesionálny hokej, ale ja som zodpovedný vo Výkonnom výbore (VV) SZĽH za mládežnícky hokej a vždy som sa snažil nebyť oblečený len v klubovom tričku. Aj na výkonnom výbore bojujem za hokej ako taký.  Podľa mňa však prezident Kohút svoj potenciál na zmenu  nevyužil na  100%.

Konkrétne, čo máte na mysli?

Zaskočilo ma napríklad to, že ak sa stane chyba, všetko sa hádže na hokejové hnutie, lebo vraj si to odsúhlasilo na kongrese. Takto bola zrušená komisia rozhodcov a aj komisia mládeže, tuším už po roku pôsobenia nového vedenia. Sám som chodil do ďalších iných komisií, ktoré mali dobrú myšlienku a mali záujem mládežnícky hokej zlepšiť. Po roku však komisiu mládeže zrušili. Osobne som inicioval  obnovenie skupiny, aj keď som priamo už na jej činnosti nepodieľal.

Ste prvý, kto to spomína, prečo je komisia mládeže pre vás taká dôležitá?

Pretože niekto musí v SZĽH určovať smerovanie a organizáciu mládežníckych súťaží, ale nemôže to robiť jeden človek, tak ako to bolo minulú sezónu. Čo sa týka U20, my sme s tým v BB známi, že sme boli veľkí odporcovia tohto projektu od začiatku, aj keď možno v prvých 2-3 rokoch mal význam, ale potom to už všetko bolo obhajované iba tým, že keď nebude U20, tak vypadneme z A- skupiny. Pri prvom hlasovaní výkonného výboru som jediný hlasoval proti projektu U20. Navrhoval som, aby tie peniaze, čo do neho išli prešli do U18. Urobili to až po troch rokoch!

Michal Longauer, riaditeľ klubu HC ´05 iClinic Banská Bystrica pri rozhovore s Dalito.sk/foto: Dalito.sk

Z projektu U20 reprezentoval Slovensko minimálny počet hráčov, ale prevažne takí, čo pôsobili v zahraničí. Nehovorí to aj o jeho slabej odbornej úrovni?

Spôsobilo to aj to, že naša dorastenecká a juniorská extraliga nemá požadovanú úroveň a bola oslabovaná práve aj o minimálne 25 hráčov, ktorí boli v projekte U20. Družstvá tak museli posúvať dorastencov do juniorky a naozaj sa potom nečudujem niektorým rodičom a hráčom, že volia radšej cestu odchodu do zahraničia. Samozrejme by som bol najradšej, keby každý ambiciózny hráč išiel do zahraničia, aby si to vyskúšal a potom, aby vedel porovnávať, napríklad makať na 120%, ale to im nikto nebráni ani na Slovensku.

Banskobystrickí dorastenci ukončili sezónu 2018/19 na výbornom treťom mieste, ktoré sa dá považovať za veľký úspech. Radosť z konečného umiestnenia svojich zverencov mal aj hlavný tréner Rastislav Paľov/foto: FB HC 05 Banská Bystrica

Čo si myslíte o tom, že ak zrušia projekt U20, realizačný tím, ktorý za týmto neúspešným projektom stál presunú do U18?

Nemyslím si to, že sa tak stane.

A čím to bolo, že projekt U20 niekto držal akoby umelo? Však to odborníci od hokeja museli vidieť.  

Ten projekt mal zmysel hlavne v minulosti. Jeden z argumentov bol, že bol  vzorec na prerozdeľovanie peňazí do mládeže zo štátneho rozpočtu podmienený tým, či hráme A alebo B skupinu. Stále sa argumentovalo, že nemôžme vypadnúť, lebo prídeme o peniaze. Toto sa už pred dvoma rokmi zmenilo. Tiež som vtedy vravel, tak poďme do toho, poďme do rizika a skúsme to inak, lebo U20 bola  vždy stavaná vyslovene na jeden zápas o udržanie sa. Aj keď sa to vždy podarilo, efekt nebol dobrý. V BB máme skúsenosť, že chalani,  ktorých sme vždy dodávali vo veľkých počtoch, sa nám z projektu vracali vyhorení a ich umiestnenie v seniorskom hokeji sa už málokomu z nich podarilo.

V U18 máte nominovaného Dominika Sojku. Nebojíte sa, že sa aj tam môže zopakovať niečo podobné ako v januári na MS U20 a vráti sa znechutený?

V U20 sme mali na MS dvoch chlapcov. Martin Kupec po návrate z nich skončil. Sedel som s ním nielen ja. Snažili sme sa mu vysvetliť, že jednými MS sa hokejový život nekončí, ale rozhodnutie urobil on. Chcel skončiť školu a zaradiť sa do civilného života, ale určite k tomu prispeli aj veci, ktoré sa udiali na MS U20. Určite by som však za všetko nevinil len realizačný tím, ktorý tam bol. Veľa vecí mi Martin vyvrátil, ale veľa vecí aj potvrdil.  Samozrejme sme na VV SZĽH o tom diskutovali a poviem otvorene, ja s pánom Bokrošom mám síce korektné vzťahy, zažil som ho aj ako hráč. Vtedy som sa na to všetko pozeral inak, čiže boli tam rozpory medzi mnou a ním. Musím ale povedať, že to, ako to vyšlo na sociálne siete, nebolo vhodné.

Pánovi Kohútovi som pri rozhovore na túto tému povedala, že keby z toho bola len polovica  pravda, tak slovenský hokej má problém. Reagoval, že to budú riešiť. Máte pocit, že odvtedy niečo vyriešili, aby sa to už neopakovalo?

Každý hráč je iný a nedá sa to globalizovať, že niečo tam nie je v poriadku, čo netvrdím, že nie je. Treba za tým vidieť všetky okolnosti, aj prečo skončil Maťo Kupec. Viete, nikdy to nebude spravodlivé pre všetkých. Ani v reprezentácii. Vždy tam bude skupina ľudí, ktorá rozhoduje o nominácii a vždy je to jej subjektívny názor. Potom sa nájdu hráči aj rodičia, ktorí na to majú iný pohľad a už prichádza k treniciam. Ale určite sa v tých realizačných tímoch dá veľa zlepšiť. Na Slovensku je to naozaj háklivá téma.

Čítali ste blog pána Kohúta s titulkom o zakopaní sekery?

Čítal.

Čo ste si o ňom mysleli?

Mal som také dejavu spred troch rokov. Myslím si, že k tomu asi nedôjde, že raz  budeme v hokeji na Slovensku ťahať za jeden povraz. Furt tam budú mocenské záujmy a skupinkové ciele.

Myslíte si, že na najbližšom hokejovom kongrese v júni sa vykope ďalšia vojnová sekera?

Tak extrémne, ako bola  vykopaná pred troma rokmi, to už nebude asi nikdy, lebo to, čo sa vtedy udialo bol extrém, ktorý sa už asi nedá prekonať. Určite to ale bude boj. Určite sa jednotliví kandidáti budú snažiť získať čo najviac hlasov. Akými spôsobmi, to záleží od nich.

To, čo celkovo spomínate vyzerá skôr na deštrukciu hokejovej výchovy ako vývoj.

Podľa mňa ten trend, že hráči utekajú do zahraničia sa mierne zastavil a dúfam, že tú extraligu juniorov dostaneme na vyššiu úroveň ako je.

Pripomína mi to nový pyramídový systém, ktorý malé kluby kritizujú, že ich pripravuje o súťaže, lebo musia dodávať najlepších hráčov do veľkých klubov, ktorí im potom chýbajú.

Funguje to takto vo Švédsku aj vo Fínsku, kde hráči do 15 rokov plus mínus hrajú v malých kluboch, potom sa už centralizujú v najlepších. A presne z toho vychádza kvalita, lebo predsa najlepší by mali hrať spolu v jednej lige. a nie proti sebe. Nie je podľa mňa udržateľné, aby malé kluby hrali na tej istej úrovni ako lepšie kluby, ktoré nazývajú veľké.

Ako to teda nastaviť tak, aby ten hokej mal konečne výsledky, že nebudeme stále bojovať o záchranu?

To je veľmi náročná úloha. Veľa rečí počúvam, že na Slovensku sú nekvalitní tréneri , úplatní tréneri. Nevravím, že sa to nedeje, aj keď osobne s tým nemám žiadnu skúsenosť a pre transparentnosť v klube robíme maximum. Dôležitá vec v tomto je nábor. Všetci rozprávajú, že za našich čias, keď sme my hrali hokej, sa vyberalo zo 130 – 150 detí. Dnes už kluby nemajú dosť detí ani na naplnenie ročníka 22-25 hráčmi. Dôležitý je aj tréningový proces. Zaujať musí aj fungovanie celého klubu, aby boli spokojné deti aj rodičia.

Ako vnímate projekt Deti na hokej, ktorý rozbehol SZĽH?

V meste už 12 rokov robíme projekt odstraňovania korčuliarskej negramotnosti detí prvého a druhého ročníka. Za ten čas sme učili korčuľovať všetky deti z Bystrice. Ročne našimi rukami prejde asi tisíc detí.  Z nich je ako prvý Dominik Sojka, ktorý je reprezentantom U18 a mal už aj štarty za naše A-čko.  Z tej tisícky nám však pri hokeji ostane asi 15-30 detí ročne. A to iba začnú chodiť. Je ťažké povedať, koľko z nich pri hokeji ostane. Tam je naozaj veľa faktorov. Napriek tomu, že sa im snažíme vytvoriť podmienky, aby to rodičov stálo čo najmenej. Tie prípravky naozaj platia maximálne 10-15 eur mesačne aj so zapožičaním výstroja. Kadeti maximálne 30 eur. A dorastenci a juniori neplatia nič.

Ale deti sú na celom svete rovnaké, niekde to nešlo a už ide a u nás to išlo a už nejde. Niekde robíme chybu.

Určite áno, ale na Slovensku je to hlavne o rodičoch.

A tí rodičia sú iní ako v iných hokejových krajinách?

Asi nie, ale 4 roky som bol pri malých detičkách. Obúval som ich a učil korčuľovať . Keď som sa ich potom pýtal, kto chce chodiť ďalej na hokej, tak sa hlásili všetci, že já já! Reálne však prišli dvaja, traja, takže je to o rodičoch.

Majú na to vplyv aj financie od SZĽH?

Stále sa hovorí o navýšení financií zo strany SZĽH do mládežníckeho hokeja, ale ja osobne nie som o tom presvedčený, že sa to deje.

Podľa toho čo hovoríte, tak ani projekt SZĽH Deti na hokej nám nových reprezentantov neprinesie, minimum.  

Určite to hokeju uškodiť nemôže, ale v každom meste to robia iba raz. Ale naozaj si myslím, že toto by si mal robiť každý jeden klub a hľadať si svoju cestu. Veľa záleží aj od spolupráce so samosprávou. Nám mesto v našom projekte naozaj vyšlo v ústrety. Takže každý si musí svoju cestu nájsť sám a nie príkazom zo SZĽH.

Ak teoreticky z toho vyrastie nejaký talent, ktorý v danom meste hrá iba prvú ligu, odborníci zo SZĽH o ňom vedia? Nestrácajú sa nám talenty?

SZĽH nechodí nielen po prvoligových dorasteneckých zápasoch, ale ani po extraligových štadiónoch.  Naozaj, počas poslednej sezóny na extraligovom hokeji v BB nebol zo SZĽH nikto, čo je zvláštne.

Hovoríte stále o mládeži?

Nie, teraz hovorím o mužoch. Veľký problém už bol a je ten, že keď je nejaké oceňovanie družstiev na konci súťaže, tak bol a je veľký problém niekoho zo SZĽH zohnať, aby medaily a pohár odovzdal.

Vy máte medzi sebou nejaké pnutie?

To nehovorím len o BB, ale všeobecne. Ale keď sa vrátim k prvej lige, nemyslím si, že nám talenty z prvých líg unikajú. Keď je chlapec talentovaný, tak si tú cestu nájde , ale zasa, čítal som u vás rozhovor s pani Hosťoveckou, že je to obchod s bielym mäsom.

Michal Longauer, riaditeľ klubu HC ´05 iClinic Banská Bystrica pri rozhovore s Dalito.sk/foto: Dalito.sk

No a je?

Ťažko povedať. Samozrejme, že by bolo ideálne, keby tie deti mohli prestupovať z jedného klubu do druhého zadarmo, ale to by nastala anarchia. Musíme to vedieť trošku kontrolovať, ale je pravda, že momentálny spôsob môže navodzovať dojem, že je to obchod s bielym mäsom. Keby sa to však zliberalizovalo, môže to ohroziť súťaže a tým kluby. Napríklad, v rozhovore bol spomínaný pán Lušňák z Piešťan. Práve jemu sa stalo, že mu 5-6 hráčov z ročníka odišlo, a tým pádom nemal už s kým hrať.

Nie je to konkurencia, kto v klube pracuje dobre, hráči mu neodchádzajú?

Áno je, ale keď sa rodič rozhodne, že chce zobrať svoje dieťa z klubu len preto, že dieťa nie je zaradené v prvej päťke, alebo nemá v tíme úlohy podľa jeho predstáv, to nie je správne. A to sa na Slovensku deje vo veľkej miere.

Pri novom systéme pyramídy, toto hrozí mnohých klubom a naopak, polepšia si väčšie. Má pravdu pán Gross z Gelnice, že na kongrese si veľké kluby s malými robia čo chcú?

Neviem, ale na posledných  kongresoch boli viac znevýhodnené úspešné kluby ako malé. Keď som išiel do VV SZĽH, do komisie mládeže, chcel som nastaviť systém tak, aby každý jeden klub vedel, čo je jeho úloha. A úlohou malých klubov je vychovávať talenty pre väčšie kluby, ktoré ich zasa vychovávajú pre KHL, NHL a reprezentáciu. Samozrejme, malé kluby však za to musia byť adekvátne odmeňované a aj k tomu motivované.

A toto sa pri novom vedení SZĽH udialo?

Nie, neudialo.

Čo SZĽH reálne za tie roky pre mládež urobilo?

Vo volebnom programe nového vedenia toho bolo cez projekty nasľubované naozaj veľa. Najväčší problém, ktorý vidím ja a snažil som sa to aj riešiť, že my po každej sezóne vymýšľame niečo nové. Ako vo vláde, že prídu noví ľudia a stále niečo menia. V komisii mládeže som bol celkovo 8 rokov a súťaže sa stále menili takmer každý druhý rok. Konečne sme nastavili olympijsky cyklus, že nebudeme 4 roky nič meniť, ale prišiel niekto nový a znova to zmenil. To je ten hlavný problém, že my si nevieme určiť cestu. Nemusí byť dokonalá, ale keď sa jej  budeme držať, musí nám priniesť väčšie úspechy, ako keď to budeme každú chvíľu meniť.

Čo s tým, lebo čoskoro je tu nový kongres.

No samozrejme, všetko k tomu smeruje. Uvidíme kto vyhrá voľby, akí ľudia budú vo výbore a akú budú mať predstavu o fungovaní hokeja.

Už viete koho podporíte na kongrese?

Ešte neviem kto ide kandidovať. (smiech)

Michal Longauer, riaditeľ klubu HC ´05 iClinic Banská Bystrica pri rozhovore s Dalito.sk/foto: Dalito.sk

Ako teda zatiaľ hodnotíte projekty prezidenta Kohúta?

Záleží ktoré. Za veľký problém považujem to, že napriek tomu, že peniaze sa zo štátneho rozpočtu navýšili, mnohé kluby máme pocit, že dostávame menej.  Pre  nás je to zásadné, lebo bez peňazí sa hokej nedá robiť. Argumentovali tým, že my vás chceme naučiť, aby ste si peniaze zháňali sami. Nevravím, že to nie je správne, ale podľa mňa tu potom dochádza k plytvaniu peňazí, ktoré idú na veci, ktoré podľa mňa nemajú zmysel.

Napríklad…

Možno veľa ľudí so mnou nebude súhlasiť,  ale napríklad teraz nám vzniká akadémia v Trenčíne v spolupráci s VÚC, aj keď podľa volebného plánu pána Kohúta mali stáť akadémie už v roku 2017. Stotožňujem sa s pani Hosťoveckou, že kluby, ktoré chcú naozaj vychovávať, tak si akadémie musia zatiaľ urobiť svojpomocne. V Trenčíne ma preto zarazilo, že v rozpočte, ktorý schválil kongres je suma 150 tisíc eur pre akadémiu. Bolo mi povedané, že to bola podmienka VÚC-ky , že oni dávajú 6 miliónov aj z vládnymi peniazmi, a zväz sa má na tom spolupodieľať. Tie peniaze Trenčínu nezávidím, však keby to tak bolo aj inde, to by som bol rád, ale nie je. Podľa mňa, výhoda, ktorú klub Trenčín dostal, je podľa mňa neadekvátna a tých 150 tisíc mohlo SZĽH využiť inak.

Vychováva Trenčín toľko mladých hokejistov, alebo ťaží z hokejovej minulosti?

Trenčín patrí k našej mládežníckej špičke, tituly, ktoré získavajú ako na bežiacom páse sú toho dôkazom. Avšak koľko Trenčanov hrá za Trenčín? Majú tam hráčov z menších klubov, ktoré ich vychovali a to je tá správna cesta.  Trenčín však už určite nemá toľko hráčov ako kedysi, ktorí sa potom presadili aj v seniorskom hokeji.

Hráči HC ´05 iClinic Banská Bystrica sa tešia po góle//foto: FB HC 05 Banská Bystrica

Myslíte si, že SZĽH prideľuje financie aj podľa toho, kto v danom klube má bližšie k vedeniu zväzu, či k zlatej generácii?

Nemôžem to potvrdiť, ale ani vyvrátiť.  Myslím si, že spôsob rozhodovania o financiách bol vždy v rukách klubov. Čítal som aj niektoré vyhlásenia pána Guryču, riaditeľa športového oddelenia, že kluby si za mnohé prehrešky môžu sami. Napríklad, Nové Zámky v prvej lige, čiže konečný rozdeľovateľ peňazí je vždy kongres, kde rozhodujú už kluby.

Nedostávate však menej peňazí tým, že nová matrika je jasnejšie nastavená a pravidlá už máte všetci rovnaké? Väčšina hokejových klubov si ju pochvaľuje, najmä menšie, ktoré desaťročia nedostali ani korunu.

Veď aj v minulosti sa v SZĽH prideľovali peniaze na základe nejakých kritérií. Nehovorím, že to bolo úplne transparentné, ale kluby o tých kritériách vedeli, aj keď zo začiatku ich SZĽH tajilo.  Ale nebolo to len také, že lárix-fárix. S novým systémom som sa nestotožnil od začiatku. Ešte na stretnutí v Jasnej, kde pôvodný návrh bol, že motivačný príspevok bude podľa toho, koľko hráčov v  NHL, KHL či v českej lige, ktorý klub vychoval. Na začiatku tam však bol zámer, že tam nebude žiadne vekové obmedzenie. Potom sa to dalo na 26 rokov, lebo nevidím motivačné dostávať peniaze napríklad za Peťa Budaja, ktorý  sa blíži ku koncu kariéry a nevychovávali sme ho my HC´05 BB. Peťo Budaj bol vychovávaný ešte socialistickým systémom, čiže, aká je to potom motivácia pre nás?! Mali by sme kluby motivovať tak, že áno vychovávať, ale nie prerozdeľovať peniaze na základe výchovy ešte starým systémom. Tento rok si napríklad kongres odsúhlasil, že limit z 26 rokov sa posunul na 30. Pre nás konkrétne sa stalo to, že sme prišli o 20 tisíc eur. Dobre, je to schválené, beriem, ale teraz napríklad naši juniori skončili tretí, dorastenci dopadli tiež dobre a je klub, ktorý má o 20 tisíc eur viac ako my a juniorku má iba v prvej lige a dorast mu  vypadol. Kto to potom robí lepšie?

foto: HC 05 Banská Bystrica

Výpadok si podľa SZĽH môžete nahradiť aj cez projekty, ktoré máte vymýšľať sami alebo v spolupráci so SZĽH.

Aké projekty? Mnohé sme využili, ale mne to trénerov nezaplatí.  Môžeme to ešte robiť tak, že zdvihneme poplatky a potom sa vráťme k téme zo začiatku rozhovoru, či je hokej pre solventných rodičov lebo nie. Nemyslím si, že je to správne. Napríklad bývalý systém mandátnych trénerov nebol zlý, aj keď nebol ideálny, ale nedostatky sa mohli odstrániť a mohlo to fungovať ďalej.

Veľa však môže vyriešiť aj VV ZĽH, v ktorom ste. Ale vraj si tam každý prispôsobuje pravidlá  podľa klubového trička, čo má dopad na celý hokej. Mnohí udávajú príklad Nových Zámkov, ktoré sa udržali v 1. lige vďaka extraligovým hráčom.

S týmto teda nesúhlasím, prispôsobili si to, ale kde sa stala chyba? Podľa mňa chyba bola v SZĽH , kde je zamestnaný človek, ktorý je riaditeľ  súťaží a berie za to plat. Podobný problém sme mali aj my aj Trenčín, to bola aféra minulý rok. Pravidlá, súťažný a prestupový poriadok boli spracované na celkom slušnej úrovni ešte v minulosti. Nový Zákon o športe ich však celý prekopal a tam sa stali také veci, že vypadlo jedno slovo, jedna veta a nastal problém. Pýtam sa, že ľudia, ktorí sú zamestnaní v SZĽH na športovom oddelení robili  čo?! Však oni by to mali mať naštudované a upozorniť na takéto veci a potom to povedať klubom . Takže pravidlá boli dodržané, aj keď neboli dobré a za to, čo sa stalo, by malo niesť zodpovednosť súťažné oddelenie SZĽH a ľudia, ktorí tam pracujú a sú zamestnaní. Celá situácia totiž určite nebola športová a v duchu fair-play.

Michal Longauer, riaditeľ klubu HC ´05 iClinic Banská Bystrica pri rozhovore s Dalito.sk/foto: Dalito.sk

Čakali ste teda od nového vedenia SZĽH a jeho ľudí viac?

Áno. Hlavne prvé dva roky bola športová stránka posúvaná do úzadia. Viac sa hovorilo o projektoch a šport ako taký, ktorý je hlavným zmyslom SZĽH mi tam chýbal. Unikali im mnohé  veci, nechcem ísť úplne do konkrétností. To krédo, ktoré má pán Kohút, že je tam preto, aby spájal, hlavne poslednú sezónu mám dojem, že skôr nás rozdeľuje ako spája.

Konkrétne, prosím.

Konkrétne extraliga, riadenie či skôr neriadenie extraligy SZĽH. Po tých udalostiach, ktoré sa vlani stali ešte aj s tým prestupovým obdobím… Začínal  som mať pocit, že konečne sa dávame dokopy, hovorím o 10 extraligových kluboch, aj keď samozrejme, vždy to pnutie medzi nami bolo a aj bude, ale konečne sa to troška ustálilo. Potom zmluva, ktorou Prohokej riadi extraligu a vyprší teraz. Vlani sme sa spolu bavili, že sa to musí vyriešiť ešte v decembri.  SZĽH to nechalo vyústiť až do dnešnej situácie. Nikto nevie čo ďalej, doteraz netuším aký je zámer a prečo sa vlastne toto všetko deje. Nikto s nami nediskutoval, čo je smutné. Aj ten spôsob, akým prezident Kohút navštívil každý jeden klub osobitne, miesto toho, aby sme sedeli všetci spolu… Mne osobne sa to naozaj nepáči…

„Ďakujeme za vašu podporu počas sezóny 2018-2019! Spolu sme MAJSTRI!!!
PS: Trojnásobní 🏆🏆🏆,“ napísal klub na svojom FB po získaní posledného titulu 2018/2019/foto: FB HC 05 Banská Bystrica

Myslíte si, že hrá zákulisné hry?

Asi áno, neviem.  S týmto ja nie som veľmi stotožnený. Aj som mu to povedal do očí, takže nemám čo skrývať.

Priniesli niečo nové podľa vás do slovenského hokeja aj zlatí chlapci?

Priniesli nádej, ale či bola naplnená, nie som o tom úplne presvedčený. Treba si uvedomiť jednu vec, že tí chalani žili v úplne inom prostredí a veľa vecí, ktoré chceli preniesť na Slovensko pochopili, že nemajú šancu. Aj Miro Šatan musí po dvoch rokoch generálneho manažéra reprezentácie oči otvárať, že nie všetko funguje tak, ako bol zvyknutý. Chlapci sa to snažia robiť asi najlepšie ako vedia, ale niektoré osobitosti a zvláštnosti slovenského hokejového prostredia ich určite zaskočili. Takže netrúfam si povedať, či by to bolo horšie alebo lepšie, keby pri SZĽH boli alebo neboli.

A fínsky expert Jukka?

S mnohými jeho názormi sa stotožňujem. Nemyslím si však, že boli aplikované v dostatočnej miere na Slovensku.

Možno sa nedali.

Možno máte pravdu, len systém a spôsob, akým mali byť aplikované nebol efektívny a funkčný.  Aj tých stretnutí s ním bolo málo. Jukka sám povedal, že on neprišiel povedať, ako to máme robiť, on nás chcel len naviesť na správnu cestu. OK, ale tých stretnutí mohlo byť celoslovenských určite viac. Takže nejaký špeciálny efekt pre slovenský hokej som z jeho misie nepostrehol. Vždy je to aj na klube, ako si osvojí jeho myšlienky. Osobne teda extra veľký rozdiel predtým a čo je teraz vďaka nemu nevidím.

Dá sa reálne za jedno volebné obdobie SZĽH výrazne posunúť hokej dopredu?

Ľudia čo sú pri hokeji vedia, že zázraky sa nedajú robiť za tri roky, že je to beh na dlhé trate. Len sa obávam, že keď zasa príde niekto nový, zasa štartovaciu čiaru neposunieme dopredu, ale späť.  Slovenský hokej by už naozaj potreboval človeka, nehovorím, že to nemôže byť Martin Kohút, ktorý tú víziu a misiu nebude mať zameranú len na jedno funkčné volebné obdobie, ale naozaj bude mať predstavu, ako tomu hokeju pomôcť najbližších 10-15 rokov.

Domáci štadión HC ´05 iClinic Banská Bystrica /foto: FB HC 05 Banská Bystrica

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Ešte viac z rozhovoru s Michalom Longauerom aj videom:

Kauza dorastu Ružinov-Trnava bude možno meniť pravidlá aj seniorského hokeja

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *